Už dnes pritom má Slovensko spomedzi krajín strednej Európy najvýhodnejšiu pozíciu na ceste za eurom. Posunutím plánovaného termínu by o túto výhodu mohlo prísť. "Hoci nejde o žiadne preteky, skutočnosť, že Slovensko má spomedzi krajín vyšehradskej štvorky reálnu šancu vstúpiť ako prvé, hrá úlohu pri rozhodovaní investorov, kam umiestniť nové výrobné kapacity," tvrdí Pavol Ondriska, analytik ING d. s. s. Martin Šuster z odboru výskumu Národnej banky Slovenska v analýze Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo predpokladá, že ak by sa prijatie eura odsunulo o jeden rok, ekonomika by počas približne 20 rokov prišla o prínosy vo výške 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Podniky by prišli o výhody
Dôležité by tiež bolo, ako by sa k tejto zmene postavili zahraniční investori, ktorí s eurom na Slovensku už od roku 2009 počítajú. Odsunutie jeho zavedenia by ich pripravilo o úsporu v nákladoch. Prechod na spoločnú európsku menu má totiž odbúrať transakčné náklady, výdavky na zaistenie sa proti kurzovým výkyvom či znížiť náklady kapitálu. "Čím skôr sa euro zavedie, tým skôr bude z toho ekonomika profitovať rovnako ako aj firmy," hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Nehovoriac o tom, že pokiaľ by zmena termínu nebola odrazom pripravenosti krajiny z ekonomickej stránky, v očiach investorov by klesla aj dôveryhodnosť hospodárskej politiky. To by v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu prílevu priamych zahraničných investícií.
Trhy môžu stratiť dôveru
Dôležitá by bola aj reakcia finančných trhov. "Pokiaľ by išlo o oddialenie len o jeden rok ako dôsledok vonkajších vplyvov, napríklad vyššej ceny ropy, trhy by to zrejme nevnímali negatívne," myslí si Ondriska. Podobne by to bolo aj v prípade posunutia vstupu kvôli dodatočným systémovým reformám ako zásadná zmena odvodového systému, pokiaľ by cieľom bol zdravší vývoj rozpočtu verejnej správy a lepšie podnikateľské prostredie. Negatívnu reakciu by však podľa neho spôsobilo rozhodnutie posunúť vstup do eurozóny z dôvodu uvoľnenia fiškálnej politiky. Ak by sa vláda takto chcela zapáčiť voličom či záujmovým skupinám, podkopalo by to základy pre udržateľný ekonomický rast. To by mohlo viesť k oslabeniu koruny a následne k nárastu úrokových sadzieb, čo by vyústilo v nižší ekonomický rast a vyššiu nezamestnanosť.
Aj keď Slovensko už je v takzvanej čakárni na euro - režime výmenných kurzov ERM-II, kde je pohyb kurzu limitovaný, oslabenie koruny by mohlo byť výraznejšie. Centrálna banka by mohla mať s udržiavaním kurzu meny oproti euru viac práce. Šuster vidí určité riziko aj v predĺžení členstva v ERM-II či prekročení povolených mantinelov plus-mínus 15 percent. "Pri dlhšom členstve v ERM II by sa pásmo na
zhodnocovanie kurzu mohlo vyčerpať a dostali by sa do konfliktu stabilita kurzu a nízka inflácia. Hrozí dokonca, že krátkodobý kapitál by mohol túto situáciu využiť na špekulatívne útoky proti korune. Ak by mena vypadla z ERM II, perspektíva zavedenia eura na Slovensku by bola ešte horšia, celý proces plnenia maastrichtských kritérií by bolo potrebné začať odznova," dodáva.
Komplikácie môžu vzniknúť aj v riadení dlhu
Posun termínu začlenenia sa medzi krajiny eurozóny by skomplikoval aj riadenie verejného dlhu. Podľa spomínanej analýzy by to viedlo k zvýšeniu úrokových mier a marží. Ako príklad uvádza situáciu v Poľsku alebo v Maďarsku, kde perspektíva zavedenia eura je neistá. Dlhodobé úrokové sadzby pre štátny dlh sú v oboch krajinách o 1,5 až 3 percentá vyššie ako na Slovensku. Pokiaľ by sa úrokové sadzby na Slovensku zvýšili iba o percento, znamenalo by to vyššie náklady na splácanie verejného dlhu približne o 0,4 percenta HDP a ekvivalentne vyšší deficit verejných financií. Vyššie úrokové marže by sa negatívne prejavili na investíciách slovenských podnikov. "Komplikácia môže podľa neho nastať kvôli zahraničným investorom, ktorí počítali s tým, že Slovensko zavedie euro v roku 2009. Môže sa stať, že to premietnu do cien alebo do nejakej prirážky. Prejaviť sa to môže aj v nižšom dopyte po dlhopisoch v slovenských korunách," tvrdí Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.