Obľuba eura rastie, nie vždy je na to dôvod

V nových členských štátoch Európskej únie je euro čoraz obľúbenejšie. Jeho podpora medzi obyvateľmi je tým väčšia, čím bližšie je termín jeho zavedenia. Zatiaľ čo na jeseň minulého roka jeho prijatie podporovalo 38 percent ľudí, podľa najnovšieho prieskumu Európskej komisie Eurobarometra by národnú menu za euro s radosťou vymenila už viac ako polovica opýtaných. Momentálne najväčšími euronadšencami sú Slovinci, ktorí sa ním chystajú platiť už v januári. Novú menu tu podporuje až 64 percent obyvateľov. Naopak, najmenej optimistickí sú Litovčania, kde to nie je ani tretina. Na Slovensku minulý rok euro podporovalo 39 percent respondentov, v apríli už viac ako polovica.

Obavy zo zdražovania ostávajú
Popri nadšení z novej meny sa však objavujú aj obavy, ktorým dominuje strach zo zdražovania. Až takmer polovica ľudí v nových členských krajinách EÚ si myslí, že euro povedie k rastu inflácie. Brusel preto nalieha na jednotlivé vlády, aby nepodcenili informačnú kampaň a vysvetľovali, že tieto obavy nie sú opodstatnené. Argumentuje číslami, podľa ktorých od zavedenia eura v roku 1999 medziročná miera inflácie v eurozóne nepresiahla 2,4 percenta.

Ľudia ceny vnímajú inak ako štatistiky
Podľa Európskej komisie obavy z cenového rastu spôsobuje rozdiel medzi skutočnou a vnímanou mierou inflácie. Po zavedení eura vo viacerých krajinách výrazne zdraželi niektoré služby. Tie sa síce odrazili na celkovej inflácii len minimálne, na ľudí však mali obrovský psychologický dosah. Spotrebitelia si vytvárajú vlastné videnie inflácie tým, že porovnávajú ceny, za ktoré nakupujú rovnaké výrobky. "Ich videnie je spravidla krátkodobé - sústreďuje sa na najčastejšie a najdôležitejšie nákupy. Skúsenosť so zavedením eura naznačila, že spotrebitelia vnímali jeho vplyv na ceny predovšetkým prostredníctvom cien drobných tovarov a služieb, ktoré nakupujú pravidelne a najčastejšie (denne, týždenne)," píše sa v analýze odboru výskumu Národnej banky Slovenska Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo. Napriek obavám zo zdražovania však čoraz viac obyvateľov nových členov očakáva konkrétne výhody spoločnej meny v bežnom živote, napríklad pri cestovaní alebo v cenovej transparentnosti.

Keď sa plány menia
Nadšenie z eura rastie, otázkou však je, do akej miery majú ľudia na to dôvod a kedy sa ho dočkajú. Hoci desať nových členov vstupovalo do únie spoločne, európsku menu prijme každá krajina v inom termíne. Závisí to od plnenia podmienok na vstup do eurozóny - maastrichtských kritérií. Nie všetky štáty ich spĺňajú podľa plánov, ktoré si predsavzali. Príkladom sú Maďari. Tomu, že euro prijmú v pôvodnom termíne v roku 2010, prestali veriť aj poslední optimisti. Posunúť pôvodný termín muselo aj Estónsko, Litve uniklo splnenie kritérií na zavedenia eura od budúceho roka o stotiny percenta. V oboch prípadoch bola spoločným menovateľom vysoká inflácia. Tá bude pre väčšinu krajín zrejme najťažším kritériom. Zatiaľ ho nespĺňa až polovica z desiatich krajín. Súboj s cenami im sťažuje predovšetkým drahá ropa a energie, ktoré tlačia na rast cien ostatných tovarov a služieb.
Bezproblémový termín - január 2009, sa doteraz zdal aj v prípade Slovenska. Líder víťaznej strany v nedávnych voľbách Smer-SD Robert Fico však čoraz viac hovorí o neskoršom ako plánovanom dátume prijatia eura, ak to pre krajinu nebude výhodné.
Zatiaľ čo viaceré krajiny v praktickej príprave na vstup do eurozóny dosť zaostávajú, Slovensko sa podľa Bruselu drží v popredí. Z technických úloh zostávajú Bratislave najmä kroky úzko spojené so samotným priebehom prechodu na euro. Napríklad zabezpečiť podmienky stiahnutia mincí a bankoviek slovenskej koruny, prepravu a skladovanie eurových bankoviek či dostatočné dodávky euromincí do obchodov. Takéto problémy práve rieši Ľubľana. Vstup Slovinska do eurozóny majú 11. júla definitívne odklepnúť ministri financií aj s kurzovou hodnotou slovinského toliara oproti euru, ktorý tento týždeň navrhne Európska komisia.

Kedy ľudia očakávajú prijatie eura vo svojej krajine

Ako plnia nové členské krajiny EÚ maastrichtské kritériá