Ešte pred parlamentnými voľbami sa vo Veľkej Británii špekulovalo o možnosti posledného zvýšenia úrokov o štvrť percentuálneho bodu z 4,75 na 5 %, čím by britská centrálna banka The Bank of England (BoE) zavŕšila cyklus sprísňovania menovej politiky, ktorý odštartovala v novembri 2003. Teraz sa však karta obrátila. Podľa zápisu z rokovania (minutes of meeting) bankovej rady 9. júna, zverejneného včera ráno, dvaja jej členovia hlasovali za zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov z 4,75 na 4,5 %.
Zo zápisu vyplýva, že hlavný ekonóm Bank of England Charlie Bean a odchádzajúci člen Rady pre menovú politiku (MPC) Marian Bell považujú zníženie sadzieb za preventívny krok, ktorý, ako povedali, môže predísť razantnejšej redukcii úrokov v budúcnosti. "Existovali síce argumenty, aby sme počkali na viac informácií pred podniknutím krokov, avšak s rizikom, že spomaľovanie spotreby (obyvateľstva) by sa hlboko zakorenilo," cituje ich zápis z rokovania. Trh pritom očakával, že Rada pre menovú politiku jednohlasne podporí zachovanie sadzieb na súčasnej úrovni, ale s možnosťou, že viceguvernér Andrew Blake na základe jeho predchádzajúcich vyjadrení zdvihne ruku za zvýšenie sadzieb. Nečakaná podpora uvoľnenia menovej politiky od dvoch členov MPC môže veľmi rýchlo obrátiť sentiment na devízovom trhu a pred augustovým zasadnutím MPC rozprúdiť špekulácie na zníženie úrokov, resp. oslabenie britskej libry. Tá sa v reakcii na nové správy v kurze oproti doláru včera ráno v priebehu hodiny prudko oslabila z 1,8313 na 1,8178 USD/GBP. Oproti euru sa oslabila z 0,665 GBP/EUR na 0,6686 GBP/EUR, no s náladou trhu obrátenou proti spoločnej európskej mene libra nemala problém s návratom na úroveň pred zverejnením zápisu z rokovania MPC.
Zápis ukázal, že Ch. Bean a M. Bell sa snažili ostatných presvedčiť, že údaje za posledný mesiac stačia na okamžité zníženie úrokov. Poukazovali pritom aj na pretrvávajúcu hospodársku málokrvnosť eurozóny, na riziká spomalenia hospodárskeho rastu po sérii slabších makroúdajov z britskej ekonomiky a najmä na možné dôsledky klesajúceho agregátneho dopytu, ktorý ovplyvňuje cenotvorbu, teda infláciu, ktorú má MPC kontrolovať práve prostredníctvom zvyšovania alebo znižovania úrokov. Argumentovali tiež, že podstatná časť inflácie bola poháňaná zvýšenými cenami ropy a ostatných komodít na strane vstupov výroby, takže nie je dôvod na obmedzovanie strany dopytu pomocou vysokých úrokových sadzieb. "Inflácia môže byť v strednodobom výhľade pod cieľovou úrovňou (2 %)," myslia si zástancovia nižších úrokov.
StoryEditor