Čo podnietilo zdokonalenie Bazilejské dohody?
-- Potreba zdokonaliť Bazilejskú dohodu, dá sa povedať, že jedenapoltú verziu -- v roku 1996 doplnila pôvodnú dohodu z roku 1988 o trhové riziká obchodnej knihy -- vyplynula z vývoja bankového sektora. Vznikali nové produkty, na ktoré pôvodný Bazilej nepamätal a bolo ich treba reflektovať. V druhom rade, ukázalo sa, že riziká bánk sa určitým spôsobom dajú zmierňovať. Sú na to rôzne typy operácií. Bazilej 1,5 toto nepremietal do prepočtu kapitálovej primeranosti. Ďalšia vec je postupný vznik nadnárodných finančných skupín a z toho plynúca nutnosť spolupráce lokálnych regulátorov. Toto sa tiež musí preniesť do Bazileja 2. Vznikla potreba premietnuť do kalkulácie kapitálovej primeranosti aj hodnotenie ďalšieho rizika -- operačného. Tiež sa ukázalo potrebným, aby banky štandardne reportovali o tom, ako riadia riziká a aké sú ukazovatele riadenia rizík. Vykazovanie rizík sa zatiaľ štandardne nevyžadovalo.
Ako dlho sa na upgradovaní dohôd pracovalo?
-- Pracuje sa na tom od roku 1999. Návrhy sú pripravené a v súčasnosti prebieha legislatívny proces schvaľovania v orgánoch Európskej únie. Implementácia sa predpokladá v roku 2006.
Doterajšie dohody, na rozdiel od najnovšej, nemali rámec EÚ. Čím sú vlastne záväzné?
-- Tým, že sa dohodli krajiny G10 a postupne ich ako štandard prevzali aj ostatné krajiny. V roku 1988 sa dohoda rozšírila, vzala sa za štandard a definovala sa požiadavka minimálnej kapitálovej primeranosti osem percent. Národné banky dohodu postupne premietli do národných predpisov.
Čo sa od Bazileja 2 očakáva?
-- Prinesie lepšie chápanie rizika. Podstatné riziko bánk je úverové riziko. Pri úverovom riziku sa bude každý klient hodnotiť, vyhodnocovať sa bude každý jeho obchod. Na základe toho budú manažéri a obchodníci bánk lepšie vedieť, aké riziko je spojené s jednotlivým klientom. Pre banky to prináša výdavky navyše. Je potrebné implementovať nové ratingové nástroje, nanovo definovať procesy a mať na to kvalifikovaných ľudí. Výška týchto výdavkov však závisí aj toho, aký prístup pri meraní rizika sa banka rozhodne použiť. Na druhej strane sa však tieto zvýšené náklady budú kompenzovať nižšou požiadavkou na kapitál banky.
Bude to mať aj prínos pre klientov?
-- Ak banka uplatní vlastné ratingy klientov, je predpoklad, že tí najlepší klienti to pocítia aj formou výhodnejších podmienok v prípade čerpania úverov. Každá banka má svoju obchodnú politiku. Je však nelogické, aby klient s dobrým ratingom bol bankou financovaný s vysokou úrokovou maržou.
Na čom je dohoda Bazilej 2 založená?
-- Riadenie rizík sa zakladá na troch pilieroch. Prvý pilier je meranie jednotlivých rizík -- úverového rizika, trhového rizika obchodnej knihy a operačného rizika a z toho vyplývajúce minimálne požiadavky na kapitál banky. Druhý pilier sa týka bankového dohľadu. Dostáva väčšie právomoci, získava dôležitý nástroj. Má možnosť z dohliadky na diaľku alebo na mieste usúdiť, či banka má zodpovedajúcu stratégiu riadenia rizík, či uplatňované procesy zabezpečujú nezávislé riadenie rizík v stanovenej kvalite a či banka má nástroje na zodpovedajúce meranie a monitorovanie rizík. Regulátor môže žiadať vyšší kapitál ako je minimálne potrebné vzhľadom na rizikový profil konkrétnej banky. Druhý pilier však umožňuje zohľadniť aj riziká nepokryté v prvom pilieri, napr. úrokové riziko bankovej knihy, riziko likvidity a pod. Tretí pilier sú pravidlá zverejňovania. Bude definovaný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií, ktoré budú banky zverejňovať s cieľom zvýšiť trhovú disciplínu a náležité riadenie rizík. Banky budú informovať verejnosť o stratégii riadenia rizík, o štruktúre svojho kapitálu, o všetkých rizikách, ktorým sú vystavené a metódach ich riadenia.
Ako sa Bazilej 2 dotkne slovenských bánk a osobitne Slovenskej sporiteľne?
-- Slovensko patrí do EÚ, takže Národná banka Slovenska bude implementovať pravidlá, ktoré EÚ prijme. Preto nie je debata o tom, či sa Bazilej na Slovensku bude uplatňovať, alebo nie. Bazilej 2 umožní každej banke zvoliť prístup pri meraní a riadení jednotlivých rizík a termíny implementácie. Zváži si, čo je pre ňu z rôznych hľadísk najvhodnejšie. Slovenská sporiteľňa bude pri úverových rizikách uplatňovať pokročilejšie metódy, to znamená uplatnenie interného ratingu klienta. Malo by to byť v roku 2008. Pri trhovom riziku obchodnej knihy použitie pokročilejšej formy merania už máme pripravené. Čakáme, kedy NBS prijme príslušné opatrenie, aby sme mohli požiadať o súhlas na jej použitie. Operačné riziko tiež riadime a naším cieľom je rovnako uplatnenie pokročilého prístupu jeho merania.
Bude transparentnosť znamenať, že keď sa nejaká banka dostane kvôli zlému úverovému portfóliu do problémov, bude sa to včas signalizovať verejnosti?
-- Áno. Tým, že bude banka zverejňovať požadované informácie, odborná verejnosť bude mať možnosť hodnotiť úroveň podstupovaných rizík konkrétnej banky a porovnávať ju s ostatnou konkurenciou na trhu.