Po viac ako dvoch rokoch politiky nízkych úrokových sadzieb považuje Európska centrálna banka ich zvýšenie za nevyhnutné. Prezident banky Jean-Claude Trichet už tento krok ohlásil na prvý december. Pritom sa zdá, že v tomto prípade ide skôr o princíp ako o triezve hodnotenie situácie. Veď Trichet zatiaľ ani nevie, ako bude vyzerať nová inflačná a konjunkturálna prognóza, na ktorej ECB práve pracuje -- tak to aspoň vysvetlil poslancom Európskeho parlamentu. A pred zasadaním Rady ECB sa na verejnosť dostane ešte celý rad indikátorov, ktoré ECB normálne považuje za veľmi dôležité: vývoj inflácie v novembri, nové čísla o peňažnej zásobe, nekonečný počet štátnych i celoeurópskych prieskumov o súčasnom podnikateľskom ovzduší.
Udivujúce je už to, že Trichet zverejňuje tvrdenie o zvýšení sadzieb vopred. Rada ECB má predsa spolu osemnásť členov, z toho dvanásť guvernérov národných centrálnych bánk krajín eurozóny. Vzhľadom na to, že ECB kladie veľký dôraz na to, aby si zachovávala fasádu konsenzuálneho rozhodovania, je teraz Trichet v pasci. Ak k zvýšeniu sadzieb nedôjde, finančné trhy a verejnosť dospejú k záveru, že ich ktosi vodí za nos. Inou alternatívou je, že prezident ECB bude vyzerať ako niekto, kto v Rade ECB nemá príliš veľké slovo, ak sa nesplní jeho predpoveď.
Pritom potrebné je v prvom rade ekonomické zdôvodnenie ďalších krokov. Trichet pred Európskym parlamentom uviedol nasledujúce dôvody. Po prvé, dvojpercentná úroková sadzba je veľmi nízka. Po druhé, hodnota inflácie v posledných rokoch bola vždy o niečo vyššia ako dve percentá a taká je aj aktuálne. Po tretie, rast peňažnej zásoby je vysoký.
To všetko sú legitímne dôvody, aby sa hovorilo o zvýšení sadzieb -- avšak ani jeden z nich nie je vhodný ako zdôvodnenie akútnej nutnosti konať. Predovšetkým ani sám Trichet v nijakom prípade nevidí, že by vysoké ceny surovín a osobitne ropy viedli k silnému rastu miezd, čím by sa vytváral nejaký mimoriadny inflačný potenciál. V súčasnosti je pravdou skôr opak. Preto ak by Rada ECB s rozhodnutím o zvýšení sadzieb mesiac či dva vyčkala, mala by viac podkladových informácií pre správne rozhodnutie -- vrátane toho, ako sa koncom roka bude správať euro.
Prehrať pritom ECB nemôže. Akútne nebezpečenstvo inflácie neexistuje. Európske akcie sú podľa všetkých obvyklých hľadísk ocenené rozumne. Aj rast cien nehnuteľností na mimoriadne horúcich trhoch Španielska a Francúzska už doznieva, kurzy dlhopisov v poslednom čase badateľne klesli, výnosy úmerne k tomu vzrástli.
Takže nech už pozorovateľ hľadí na tento problém z ktorejkoľvek strany, jedno je isté: vyčkávanie by bolo bezpochyby možné. Takto hrá Európska centrálna banka vabank. (hn/gaf)
StoryEditor