Prvým pravidlom, ktorým sa riadia burzy, je predvídať vývoj na trhu, aby dnes mohli investovať a maximalizovať zajtrajší výnos. Systém vlády Georgea W. Busha je v USA zabehnutý už štyri roky. Aj keď mnohým behajú po chrbte zimomriavky pri pohľade na vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie a deficit verejných financií (ten je priamo v réžii Bushovho kabinetu), vedia, s čím môžu v prípade Bushovho víťazstva počítať počas ďalších štyroch rokov. Naopak, John Kerry investičné spoločnosti nepresvedčil o reforme zdravotného poistenia (neuviedol, z čoho ju chce financovať) ani presadzovaním konzervovania solidárneho pay-as-you-go dôchodkového systému (Bush chce zásluhové sporenie na individuálne účty). Nekonkrétne Kerryho argumenty privádzajú trhy k špekuláciám o ďalšom prehlbovaní fiškálneho deficitu a vrhajú ich do neistoty. To posledné, čo investičné spoločnosti potrebujú, je práve neistota pri prognózovaní pohybov na trhu. Index Standard & Poor#146#s 500, najširší reprezentant akcií na newyorskej burze, od roku 1945 za 12 mesiacov po prezidentských voľbách vrástol priemerne o 12,9 percenta vždy, keď voľby vyhral úradujúci prezident. Keď svoj post obhájil republikán, S&P 500 stúpol priemerne o 5,5 percenta. Keď vo funkcii zotrval demokrat, rástol priemerne o 16,8 percenta. Ak sa však zmenil nájomník v Bielom dome, index S&P 500 za 12 mesiacov od volieb stratil v priemere 3,2 percenta.
Bush si naklonil na svoju stranu priazeň Wall Street aj kvôli daňovej politike. Ak si predĺži prezidentovanie o ďalšie funkčné obdobie, garantuje znížené dane z dividend a dlhodobých kapitálových výnosov. Z úspešného obchodu na Wall Street sa bude do štátnej pokladnice odvádzať iba 15 percent. Naopak, Kerry chce daň z dlhodobých kapitálových výnosov zvýšiť z 15 na 20 percent a hornú sadzbu pri dividendách chce zvýšiť z 15 na 39,6 percenta. Zároveň chce zrušiť zníženie daní pre Američanov zarábajúcich ročne viac ako 200-tisíc dolárov, ktoré presadil Bushov kabinet a pochvaľovala si ho kasta z Wall Street. Nižšie zdaňovanie investícií v USA zároveň prináša ešte jeden argument v prospech Busha - nižšie dane priťahujú viac kapitálu. A ten USA potrebujú, ak chcú pomaly začať vyrovnávať deficit bežného účtu platobnej bilancie.
| Najväčší prispievatelia na Bushovu kampaň (firmy z Wall Street zvýraznené hrubým písmom) | |
| Morgan Stanley | 599 730 USD |
| Merrill Lynch | 569 204 USD |
| PricewaterhouseCoopers | 508 300 USD |
| UBS Americas | 456 525 USD |
| Goldman Sachs | 373 100 USD |
| MBNA Corp. | 351 000 USD |
| Credit Suisse First Boston | 329 290 USD |
| Lehman Brothers | 315 275 USD |
| Citigroup Inc. | 311 100 USD |
| Bear Stearns | 302 600 USD |
| Ernst & Young | 296 140 USD |
| Zdroj: Center for Responsive Politics / CNN Money | |