Väčšina z desiatich krajín, ktoré by sa mali v máji 2004 stať členmi Európskej únie (EÚ), vyjadrila nádej, že euro prijme čo najskôr po vstupe do únie. Okrem splnenia náročných maastrichtských kritérií musia krajiny dva roky udržať svoje meny v systéme výmenných kurzov ERM II a nedevalvovať svoje meny. Terajšie krajiny eurozóny mohli oscilovať okolo centrálnej parity o pätnásť percent v oboch smeroch. Pred mesiacom však agentúra Reuters priniesla informáciu, že komisár EÚ pre menové záležitosti Pedro Solbes povedal, že oficiálni predstavitelia Európskej únie budú posudzovať pripravenosť kandidátov na prijatie eura použitím užšieho fluktuačného pásma. Rozpätie plus mínus 2,25 % sa používalo v minulosti, avšak všetky terajšie krajiny eurozóny dostali výnimku a ich meny mohli oscilovať po dobu dvoch rokov v rozmedzí 15 percent oboma smermi od centrálnej parity. Zvýšenie fluktuačného pásma prišlo po tom, čo sa v roku 1992 podaril Georgovi Sorosovi útok na britskú libru a Veľká Británia vystúpila práve zo systému výmenných kurzov ERM.
Včera na svojej návšteve Bratislavy spresnil Solbes svoje vyjadrenia: "Išlo len o vyjadrenia, ktoré sa opierali o prax z minulosti. Nové členské krajiny Európskej únie nebudú musieť udržať svoje meny vo fluktuačnom pásme plus -- mínus 2,25 percenta." Dôležitý je stabilný výmenný kurz a Európska komisia bude posudzovať schopnosť každej krajiny vstúpiť do eurozóny individuálne na základe flexibilného hodnotenia ich ekonomických parametrov. "Veľmi dôležité pre krajinu je stabilná makroekonomická situácia," zdôraznil Solbes.
V tejto súvislosti sa zmienil aj o podnikateľskej sfére. Podniky sa podľa neho musia už teraz zaoberať tým, ako sa v budúcnosti vyrovnajú s podmienkami v rozšírenej Európskej únii. "Je potrebné aj naďalej sa prispôsobovať podmienkam a požiadavkám Európskej únie a lepšie využívať nástroje, ktoré sú k dispozícii," tvrdí Solbes. Podnikateľské subjekty majú záujem využiť štrukturálne fondy a komisár sa snažil vysvetliť, ako to vlastne funguje. Podľa neho čo najefektívnejšie využitie fondov vyžaduje veľmi úzku spoluprácu medzi európskymi, ako aj národnými zodpovednými orgánmi.
Za najskorší reálny vstup jednotlivých krajín do eurozóny považuje Európska komisia rok 2007. Bude to pravdepodobne individuálne a nepredpokladá, že by všetky krajiny zaviedli euro v rovnakom čase. "Nie je to zaväzujúci dátum, ale je to možnosť pre tieto krajiny," upozornil Solbes.
StoryEditor