Po prípadnom rozšírení eurozóny na všetkých 25 členských krajín Európskej únie bude viacero z nich nespokojných s rozhodnutím európskej centrálnej banky a môže sa tak zhoršiť ich kalkulácia výhod a nevýhod spoločnej meny. Myslí si britský profesor Paul de Grauwe v jednom z dokumentov, ktorými britské ministerstvo financií sprevádza svoju vlastnú analýzu pre rozhodnutie, že Veľká Británia sa zatiaľ k euru nepripojí.
De Grauwe vo svojej analýze zdôrazňuje, že najmä malé kandidátske krajiny majú veľmi otvorenú politiku a sú v podstate integrované v Európskej únii viac ako napríklad Británia, Dánsko alebo Švédsko. Je totiž bežné, že malé krajiny majú väčší podiel zahraničnoobchodnej výmeny na hrubom domácom produkte ako veľké krajiny. Aj v prípade porovnania malých stredoeurópskych krajín oproti malým štátom únie (Belgicko, Írsko, Dánsko či Švédsko) je však otvorenosť stredoeurópskych krajín spravidla väčšia.
"Po vstupe kandidátov a všetkých troch zvyšných členov únie do eurozóny sa zvýši rozptyl rozdielov medzi jednotlivými ekonomikami, a to skomplikuje prácu Európskej centrálnej banke," varuje de Grauwe. Keďže ECB sa vo svojom rozhodovaní sústredí na priemer, začnú pravdepodobne niektorí z pôvodných členov hodnotiť rozhodnutia ECB ako menej ústretové voči ich záujmom a ako pred rozšírením. Niektorí pôvodní členovia si potom môžu myslieť, že kalkulácia výhod a nákladov na menovú úniu je menej priaznivá. Podľa de Grauweho s tým však ECB nemôže veľa urobiť.
Z ekonomického pohľadu práve určovanie úrokových mier je pre Britániu jedným z dôvodov, prečo vláda Tonyho Blaira odmietla v pondelok prijatie eura ako domácu menu. V pondelok bola publikovaná 1 800-stranová dokumentácia, ktorá poukazovala na možný dosah členstva Británie v eurozóne. V analýze sa uvádza, že Británia je oveľa viac citlivejšia na zmenu úrokových sadzieb ako zvyšok eurozóny, a to hlavne množstvom hypotekárnych úverov.
Na základe analýz nadviazaním britskej ekonomiky na euro bude ťažšie zvládnuť infláciu. Je to z toho dôvodu, že po zavedení eura už úrokové sadzby nebude stanovovať britská Bank of England, ale centrálna banka vo Frankfurte a súčasné úrokové sadzby sú jasne nižšie v eurozóne ako v Británii. Tie by mohli vyhnať infláciu do vyšších hodnôt a taktiež zneistiť trh hypotekárnych úverov.
Britská libra sa po tomto vyhlásení oslabila tak oproti euru, ako aj doláru. Príčinou bola štúdia Ministerstva financií veľkej Británie, podľa ktorej sa bude musieť libra pred vstupom do eurozóny ešte oslabiť. Včera však britská mena nabrala opačný kurz, po tom, čo minister financií Gordon Brown povedal, že britská vláda ešte neurčila výmenný kurz pre libru pri vstupe do Európskej hospodárskej a menovej únie.
StoryEditor