Greenspan sa postaral o slabší dolár

Tvárou v tvár naznačenej zmene kurzu americkej centrálnej banky dolár reagoval badateľným poklesom hodnoty. Ako priťažujúci faktor zapôsobil aj nový rekord v deficite zahraničnoobchodnej bilancie USA.
Odborníci popredných medzinárodných finančných ústavov špekulujú, že tieto kroky môžu znamenať koniec fázy posilňovania americkej meny. Tá trvala od začiatku roka. Riaditeľ americkej centrálnej banky Alan Greenspan vo vyhlásení k najnovšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb peňažnú politiku Fedu po prvýkrát za tri roky už neoznačil za hospodársky stimulujúcu. To sa interpretuje ako signál skorého konca cyklu zvyšovania úrokových sadzieb v USA. V reakcii na to sa kurz eura oproti doláru po prvýkrát od začiatku novembra opäť dostal nad hranicu 1,20 dolára.
"Signálom, ktorý vyslala ceduľová banka -- totiž, že fáza zvyšovania úrokových sadzieb sa pomaly chýli ku koncu -- sa znižuje aj podpora doláru," uviedol v tejto súvislosti Jürgen Michels, ekonóm londýnskej pobočky banky Citigroup. Vyslovil prognózu, že do konca prvého štvrťroka 2006 kurz eura vzrastie až na 1,28 dolára a že v decembri by jedno euro mohlo stáť až 1,39 dolára.
Americké investičné banky Goldman Sachs a Merrill Lynch, podobne ako nemecký ústav Deutsche Bank, počítajú v najbližších mesiacoch takisto s tým, že euro sa zhodnotí. I Merrill Lynch predpovedá na koniec roka 2006 kurz 1,39 dolára, kým Goldman Sachs je zdržanlivejší a hovorí o hranici 1,30 dolára za euro.
Nie všetci odborníci sú však presvedčení, že so zvyšovaním úrokových sadzieb zo strany Fedu je už koniec. Hlavný ekonóm banky Goldman Sachs pre Európu Erik Nielsen predpovedá, že americká ceduľová banka v prvom polroku 2006 úrokové sadzby ďalej zvýši, a to až na päť percent. Európska centrálna banka na rozdiel od toho vraj so zvyšovaním prestane na hranici 2,5 percenta. Podobne pred chybnou interpretáciou politiky americkej centrálnej banky varuje aj Thomas Mayer (Deutsche Bank): "Neslobodno zabudnúť, že vo vyhlásení je aj zmienka o tom, že pokiaľ ide o úrokové sadzby, bude nutných ešte niekoľko krokov." Očakáva, že Fed zvýši sadzbu na päť percent a ECB na tri percentá.
"Sústavne rastúci americký deficit sa znovu dostane do popredia," uvádza už citovaný J. Michels spoločný menovateľ pre odhad vývoja dolára v ďalšom období. Odvoláva sa pritom na štatistické údaje z novembra, podľa ktorých import USA prekonal export o 68,9 miliardy dolárov alebo o 64 percent.
Deficit zahraničného obchodu USA so sebou prináša naliehavú potrebu prílevu finančných prostriedkov a vedie k rastúcemu zahraničnému zadlžovaniu sa USA. Slabšia mena znamená, že vklady v dolároch budú lacnejšie, a tým atraktívnejšie. Z dlhodobého hľadiska tlmí import a zvýhodňuje export. (gaf)