Tlak na Čínu rastie

Európska únia vyzvala Čínu, aby viac otvorila ekonomiku zahraničným investorom a sprísnila mierne pracovné a ekologické pravidlá, z ktorých ťažia jej exportéri. Pridala sa tak ku kritike Spojených štátov, ktoré tlačia na Peking už dlhší čas. Okrem iného ho obviňujú, že umelým udržiavaním svojej meny na nízkych úrovniach spôsobuje vysoký deficit americkej obchodnej bilancie. Lacnejšia mena cenovo zvýhodňuje čínsky tovar na medzinárodných trhoch, čo sa premieta vo vyššom deficite obchodnej bilancie ekonomík obchodujúcich s touto ázijskou krajinou.
Brusel chce, aby Peking ubezpečil Európanov, že čínsky vývoz nie je pre starý kontinent hrozbou. Čína by sa tiež mala zaviazať k férovým obchodným praktikám, ktoré nepoškodzujú hospodársku súťaž. Európe prekáža aj nedostatočná právna ochrana zahraničných firiem. Varovala preto Čínu, že ak neotvorí svoju ekonomiku, bude čeliť ochranným opatreniam. "Rastie riziko, že obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou nebudú považované za recipročné," uviedla Európska komisia. "Politický tlak smerujúci k bráneniu ďalšej otvorenosti voči čínskej konkurencii pravdepodobne bude rásť, pokiaľ sa tieto problémy nebudú riešiť," dodala. Európska únia je najväčším obchodným partnerom Číny. Do Európy smeruje 19 % čínskeho zahraničného obchodu. Európsky export do Číny vzrástol medzi rokmi 2000 a 2005 o 69 %.
Odpoveďou sú ďalšie sľuby
Peking zareagoval na výzvy ďalším zo série sľubov, že bude postupne uvoľňovať kurz jüanu i úrokové sadzby. "Aby sme prehĺbili finančné reformy, musíme dosiahnuť, aby úrokové sadzby boli viac orientované trhovo a musíme mať pružnejší kurz jüanu," povedal viceguvernér centrálnej banky Wu Siao-ling. Už na začiatku týždňa Národná komisia pre rozvoj a reformu naznačila, že by bolo potrebné zreformovať aj štruktúru zahraničného obchodu krajiny. Už teraz rekordný prebytok obchodnej bilancie by sa mal do konca roka vyšplhať na 160 miliárd dolárov. Vláda predpokladá, že pokiaľ bude svetový priemysel naďalej využívať nízke výrobné náklady v krajine, prebytok sa na vysokých úrovniach udrží minimálne počas nasledujúcej dekády.
Devízové rezervy sú zbytočne veľké
V dôsledku rekordného prebytku rastú aj čínske devízové rezervy. Centrálna banka odhaduje, že do konca roku 2010 dosiahnu dva bilióny dolárov. Podľa renomovaného čínskeho ekonóma Čonga Weja pritom krajina nepotrebuje vyššie rezervy ako 800 miliárd dolárov. Každá centrálna banka by mala mať také rezervy, aby v prípade krízy bola schopná z nich zaplatiť dovoz tovaru za 3 - 6 mesiacov a mala na úhradu zahraničného dlhu splatného v priebehu 12 mesiacov. Čínska centrálna banka v snahe udržať čo najnižší kurz meny skupuje väčšinu dolárov z obchodného prebytku a prílevu priamych zahraničných investícií. Podľa odhadov odborníkov až 70 % devízových rezerv drží v dolároch, ktoré investuje do dlhopisov americkej vlády. Niektorí ekonómovia radia, aby rezervy využila na nákup strategických komodít, reformu štátnych podnikov či zlepšenie stavu sociálneho fondu.
Hrozí prehriatie
Štvrtá najväčšia ekonomika na svete si už štvrtý rok za sebou udržiava viac ako 10-percentný rast. Ten je taký silný, že krajine hrozí prehriatie ekonomiky. Podľa ekonómov k nemu môže dôjsť už na začiatku budúceho roka. Postarajú sa o to rastúce investície, ktoré síce v súčasnosti spolu s hospodárskym rastom mierne klesli, bolo to však zásluhou administratívnych opatrení vlády. V januári sa očakáva ich opätovný nárast vďaka vysokej likvidite na trhu a stavebnému boomu.
Čo žiada západ od Číny:
- otovoriť ekonomiku
- dodržiavať pravidlá voľného obchodu
- zlepšiť právnu ochranu
zahraničných firiem
- uvoľniť kurz meny
- reformu bankovníctva
- zrušenie ochranných
obchodných obmedzení