Nenásytný čínsky hlad po surovinách

Čínsky apetít na suroviny všetkého druhu neprestáva -- "Ríša stredu" sa medzičasom stala jedným z najväčších svetových spotrebiteľov všetkých významných kovov, ako aj surovej ropy, pričom v uplynulom roku si prienik ďalej poistila. Obrat pritom nie je v dohľade, aj keď sa čínska vláda formálne snaží o zabrzdenie búrlivého hospodárskeho rastu. V tomto roku predpokladá rast ekonomiky asi o osem percent.
Pre tých, čo dúfali v pokles cien surovín, tento vývoj neveští veľa optimizmu. Naopak, majitelia akcií ťažobných firiem sa môžu radovať. Rovnaký názor má aj Stefan Roach, hlavný ekonóm investičnej banky Morgan Stanley: "Ak by sa hospodársky rast Číny radikálne spomalil, ceny surovín by prudko klesli." Podobne aj ďalší experti tvrdia, že investori si zatiaľ nemusia robiť starosti -- predpovedajú, že napríklad zlato, hliník, zinok a meď dosiahnu v nadchádzajúcom období najvyššie ceny za niekoľko posledných rokov.
Pozitívny výhľad hlási aj najväčší výrobca medi na svete, spoločnosť Codelco. Jej viceprezident Juan Villarzu neskrýva spokojnosť: "Ceny medi reagujú na veľmi silný a solídny dopyt, predovšetkým v Číne, ale i ďalších ázijských krajinách. A ak hospodárstvo Číny a Indie bude rásť aj naďalej, svedkami zníženia cien ani nebudeme."
Informačné centrum pekinskej vlády predpovedá na tento rok rast dopytu po oceli až o osem percent. Pritom je známe, že Číňania sú v predpovediach vždy skôr konzervatívni.
Pravda, absolútnou tohtoročnou jednotkou medzi surovinami bude zrejme koks. Nejeden odborník očakáva, že jeho cena sa až zdvojnásobí, pretože čínsky obor mohutne rozširuje elektrárenské kapacity. Ako zdroj energie sa pritom využíva väčšinou práve uhlie -- v objeme, ktorý berie dych. Spotreba Číny sa za rok zvyšuje približne o celoročnú produkciu austrálskych uhoľných baní.
O niečo pokojnejší by mohol byť vývoj cien hliníka. Jeho najväčším producentom na svete je opäť Číny. Pretože však ide o energeticky mimoriadne náročnú výrobu, štátni plánovači sa všemožne snažia o zastavenie rastu jeho produkcie.
Ceny medi zato lavírujú na hrane noža. Stavebný rozmach v najľudnatejšej krajine sveta nepozná hraníc, a tak sú výrobné kapacity celosvetovo využité prakticky na sto percent. Akákoľvek porucha v zásobovaní preto môže viesť ku skutočnej cenovej erupcii.
"Čínsky faktor" zohrá v roku 2005 rozhodujúcu úlohu aj pri zinku a nikli. Dôvodom je fakt, že Čína plánuje zvýšenie výroby galvanizovanej ocele z piatich až na deväť miliónov ton.
V neposlednom rade pretrvávajúci čínsky hlad po surovinách ovplyvní aj veľmi sledovanú ropu. Čína je jej druhým najväčším spotrebiteľom na svete a v tomto roku dovoz "čierneho zlata" ešte zvýši asi o 20 percent. Na príčine je okrem iného fakt, že pekinská vláda sa rozhodla vybudovať vlastné strategické zásoby tejto suroviny. Takže zníženie cien ropy ju môže v tomto zámere len povzbudiť -- a v dôsledku toho by ceny mohli opäť rásť. (gaf)