Európska centrálna banka (ECB) neochránila osobné údaje uložené v medzibankovej sieti SWIFT, ktorá vydala milióny záznamov o privátnych finančných transakciách. Ich poskytnutie požadovalo v roku 2002 americké ministerstvo financií v rámci boja proti terorizmu. ECB však podľa svojho prezidenta Jean-Claudea Tricheta tomu nemohla zabrániť, pretože v tejto veci nemala žiadne právomoci.
Spor vypukol po tom, ako médiá priniesli informáciu, že americké ministerstvo financií v rámci svojho vyšetrovania po útokoch z 11. septembra 2001 siahlo po záznamoch medzibankovej siete SWIFT. Trichet včera pred Európskym parlamentom (EP) priznal, že banku v roku 2002 informovali o oficiálnej žiadosti americkej strany na preskúmanie záznamov spoločnosti Worldwide Interbank Financial Telecommunications (SWIFT). Američania hľadali dôkazy o aktivitách spätých s terorizmom. Trichet konštatoval, že podľa uváženia ECB a ostatných centrálnych bánk táto záležitosť neohrozovala stabilitu finančného systému, a preto nepatrila do ich dozornej právomoci. "Nedali sme SWIFT-u požehnanie, aby sa riadil touto požiadavkou. SWIFT je za svoje rozhodnutie plne zodpovedný sám," povedal Trichet pred EP a dodal, že nebolo vecou ECB ale SWIFT-u, aby o tom informoval európske inštitúcie. Podobne sa vyjadril aj šéf Belgickej národnej banky Peter Praet a zdôraznil, že Belgická národná banka o tom nemohla informovať vládu pre zachovanie mlčanlivosti.
Finančný riaditeľ spoločnosti SWIFT Francis Vanbever konštatoval, že spoločnosť dostala právnu radu, aby vyhovela žiadosti americkej vlády a že takéto konanie nie je v rozpore s belgickou ani európskou legislatívou. SWIFT podlieha európskej aj americkej legislatíve, pretože operuje na oboch stranách Atlantiku. Právnici Európskej únie (EÚ) a európski ochrancovia osobných údajov obviňujú ECB, že sa vzdáva zodpovednosti. Trichet na to reagoval vyhlásením, že treba jasne stanoviť hranicu medzi ochranou osobných údajov a bojom proti terorizmu.
EP 6. júla 2006 prijal uznesenie, v ktorom žiada ECB, aby vysvetlila, či vedela o tajnej dohode medzi belgickou spoločnosťou SWIFT a vládou USA. Poslanci EP považujú poskytnutie bankových údajov Spojeným štátom za ďalší z negatívnych krokov "v čase zhoršujúceho sa uplatňovania práva na súkromie a na ochranu osobných údajov", ktoré vytvárajú americké bezpečnostné opatrenia v záujme boja proti terorizmu. Plénum EP preto v júli prijalo uznesenie, v ktorom upozorňuje na nebezpečenstvo vyplývajúce zo skutočnosti, že americká vláda získala prístup k finančným osobným údajom európskych občanov prostredníctvom tajnej dohody s belgickou spoločnosťou SWIFT, zodpovednou za medzinárodné bankové operácie. SWIFT zahŕňa viac než 8 000 komerčných bánk a inštitúcií z vyše 200 krajín sveta vrátane viacerých centrálnych bánk, pričom denne spracúva milióny bankových transakcií. Nová aféra musí byť podľa EP varovaním o vážnom nebezpečenstve, pretože údaje spravované SWIFT-om sa týkajú státisícov európskych občanov a ich poskytnutie dovoľuje vláde USA nielen vystopovanie nelegálnych aktivít, ale aj zistenie informácií o ekonomických aktivitách jednotlivcov, čo by podľa EP mohlo viesť k "ekonomickej a priemyselnej špionáži obrovského rozsahu".
StoryEditor