Známy americký liberálny ekonóm a zakladateľ monetarizmu Milton Friedman vo svojich teóriách vždy bojoval proti nadmernej moci štátu a podporoval zodpovednosť jednotlivca za vlastný osud. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a jeden z najvplyvnejších ekonómov minulého storočia zomrel minulý štvrtok vo veku 94 rokov.
Zakladateľ monetarizmu
Friedman postavil základné kamene ekonomickej školy monetarizmu a bol jedným zo zakladateľov chicagskej ekonomickej školy. "Jeho teórie znamenali radikálny myšlienkový prielom v čase, keď svetu vládla keynesiánska hospodárska politika, založená na vládnych zásahoch a myšlienke, že vláda si môže rôznymi nástrojmi hospodárskej politiky vyberať medzi infláciou a nezamestnanosťou," pripomína Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka. Podľa neho ekonómovia za najväčší prínos Friedmanovej práce považujú teóriu permanentného dôchodku, ktorá vyvrátila tradičné keynesiánske poňatie spotreby a úspor, a jeho práce v oblasti monetárnej politiky.
Vo svojej najznámejšej vedeckej práci, Monetárnej histórii Spojených štátov v rokoch 1867 - 1960, Friedman dokázal, že veľkú hospodársku krízu spôsobila zlá menová politika americkej centrálnej banky.
Čo najmenšia úloha štátu
Obmedzený vplyv štátu na ekonomiku a riadenie peňazí v obehu sú podľa Friedmana najdôležitejšími faktormi pre prosperitu ekonomiky a rast životnej úrovne. "Čím menej priestoru ponecháte vláde na ovplyvňovanie vašich životov a čím viac zodpovednosti vezmete do svojich rúk, tým slobodnejší a bohatší budete," vysvetľovala legenda svetového liberalizmu jednu zo základných myšlienok svojho diela. Friedman, ako dôrazný odporca socializmu a prílišných zásahov štátu do ekonomiky, pravidelne zdôrazňoval, že štát má len dve základné úlohy: národnú obranu a ochranu slobodného podnikania. Všetko ostatné môže podľa neho efektívnejšie a lepšie zaistiť trh.
"Jediné plus, čo môže vláda urobiť pre ekonomiku, je neprekážať jej. Kedykoľvek vláda niekomu pomáha, robí to na úrok niekoho iného. Ide vždy len o prerozdeľovanie," hovoril Friedman, ktorý sa preslávil teóriou monetarizmu. Podľa nej je stabilný rast peňažnej ponuky je kľúčovým faktorom ovplyvňovania inflácie a recesie. Odporúčal, aby vzniklo čo najmenej spoločných peňazí, o rozdeľovaní ktorých rozhodujú tí, ktorí ich nevytvorili: "Keď niekde vstúpi vláda, musíme si len poriadne držať peňaženky." Kritika profesora Chicagskej univerzity sa zameriavala tiež proti vysokým daniam a colným a iným bariéram vo svetovom obchode.
Proti európskej mene
Friedman za ideálne považoval, aby verejné výdavky v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) predstavovali asi 10 percent. Podľa Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika na Slovensku sa za posledné roky znižovala úloha vlády v ekonomike. "V súčasnosti je tento pomer pod 40 percentami, pričom pred pár rokmi to bolo viac ako 50 percent," hovorí Gonda. Ekonóm tiež pripomína negatívny postoj Friedmana k Európskej menovej únii. Ten bol proti centralizácii moci nielen na štátnej, ale aj nadnárodnej úrovni. "Experiment" so zavedením eura nebol podľa neho dobre pripravený. Rozdiely medzi krajinami, nepružný trh práce a možný externý šok, ako je rast cien ropy či problémy s dôchodkovými systémami môžu podľa Friedmana spôsobiť zlyhanie spoločnej európskej meny.
Poradca štátnikov
Na začiatku sa Friedmanove myšlienky stretávali s nesúhlasom a dlho sa o ňom hovorilo ako o outsiderovi vzdialenom realite. Najviac ho kritizovali stúpenci keynesiánskej teórie. Friedman však zo svojich pozícií neustupoval a "jeho" neoliberálny smer začal vo svetovej ekonomike prevládať v 60. rokoch minulého storočia. V 80. rokoch podporoval predvolebný boj republikána Ronalda Reagana, ktorý ako prezident USA prevzal veľkú časť Friedmanovych záverov. Ekonóm radil aj britskej premiérke Margaret Thatcherovej alebo čilskému diktátorovi Augustovi Pinochetovi. Hoci ako otec neoliberálnej hospodárskej politiky sa stal terčom verejnej kritiky, svoje názory neprestal obhajovať až do svojej smrti.
Milton Friedman
1912 - 2006
1932 - ukončil Rutgers University
1933 - ukončil Chicagskú univerzitu
1946 - získal doktorát na Kolumbijskej univerzite
1946 - 1976 - profesor na Chicagskej univerzite
1962 - publikuje dielo Kapitalizmus a sloboda
1963 - vydáva Monetárnu históriu Spojených štátov v rokoch 1867 - 1960
1968 - poradca prezidenta Richarda Nixona
1976 - získava Nobelovu cenu za analýzu spotreby, menovú históriu a teóriu
1988 - získava americkú Národnú medailu za vedu a Prezidentskú medailu za slobodu
1997 - prevzal čestný doktorát Vysokej školy ekonomickej v Prahe