Podľa pozorovateľov bude na jeho pleciach ťažká úloha: vrátiť banke otrasenú dôveryhodnosť a obhájiť jej ďalšiu opodstatnenosť.
Komerčná banka
Po tom, ako predchádzajúci prezident Svetovej banky Paul Wolfowitz musel opustiť stoličku pre poskytnutie neprimeraných výhod svojej priateľke pracujúcej v banke, sa spustili debaty o opodstatnenosti tejto inštitúcie. Podľa amerického ekonomického odborníka Adama Lerricka Svetová banka, ktorá je vnímaná ako bojovník proti chudobe v Afrike, sa môže stať bezvýznamnou inštitúciou. Poradca amerického Kongresu a univerzitný profesor v rakúskom denníku Die Presse upozornil, že banka sa v posledných rokoch zmenila na obyčajný komerčný peňažný ústav a neplní svoje hlavné poslanie - zabezpečovanie rozvojovej pomoci. "Rozdiel medzi úrokovými sadzbami komerčných bánk a Svetovej banky sa scvrkli na dve percentá. To nie je dostatočne veľký rozdiel na to, aby sa ministrom financií vyplatilo žiadať pôžičky a nechať si vnucovať sociálnu agendu bohatých členských štátov," hovorí Lerrick.
Ako príklad uvádza skutočnosť, že zo 17 miliárd dolárov požičaných krajinám so strednými príjmami v rokoch 1998 až 2001 sa v nasledujúcich štyroch rokoch banke vrátilo 15 miliárd. "Pre banku je teda dôležité kritérium návratnosti. Výsledkom je, že 90 percent úverov poskytuje banka krajinám, ktoré to vôbec nepotrebujú," sumarizuje profesor.
"Banka požičiava peniaze aj Číne, ktorej devízové rezervy sú bilión dolárov, aj Mexiku či Brazílii, ktoré môžu pôžičky získať na finančných trhoch," podčiarkuje aj denník The Wall Street Journal s tým, že ako "zástupca" chudobných by sa mala orientovať najmä na africké krajiny.
Kto potrebuje banku?
Do rozvojových krajín prúdi čoraz viac súkromného kapitálu. Tento trend jasne znižuje potrebu organizácií, akou je Svetová banka. Podľa správy o globálnom vývoji financií v roku 2006 pritiahli rozvojové krajiny 647 miliárd dolárov investícií. Priame zahraničné investície boli 325 miliárd a portfóliové investície dosiahli 94 miliárd. Zlá správa pre fanúšikov Svetovej banky je, že krajiny si požičiavajú na trhoch, a nie od nadnárodných inštitúcií. Od roku 1980 si od súkromných bánk požičalo takmer všetkých 135 rozvojových krajín, pričom 40 percent z nich vydalo vlastné dlhopisy. Ďalším pozitívnym činiteľom je, že väčšími dlžníkmi ako vlády sú firmy, ktoré pomocou peňazí pravdepodobnejšie vytvárajú rast.
Podozrenie z korupcie
Denník The Wall Street Journal priniesol aj informáciu o pokusoch paralyzovať protikorupčné oddelenie v banke. Náznaky o úplatkoch viedli v roku 2005 Wolfowitza k vetovaniu ďalších úverov pre Indiu i napriek "zúrivým protestom projektových manažérov". Prípadom sa začalo zaoberať oddelenie inštitucionálnej integrity. Potom sa v bankovej rade začalo lobovať za radikálne zníženie právomocí oddelenia. "Zoellick musí získať podporu pre toto oddelenie a veci dotiahnuť do konca," nabáda The Wall Street Journal.
Denník kritizuje aj systém financovania, ktorý nenúti manažérov schvaľujúcich projekty, aby skúmali ich podstatu. V rokoch 1996 až 2003 bolo menej ako polovica z 598 projektov pre Afriku ohodnotených bankou ako "udržateľné".
Bývalý člen bankovej rady Robert Holland upozorňuje, že ak by sa problém korupcie ukázal ako podstatný, negatívne by ovplyvnil krajiny, ktoré do banky prispievajú. Holland zároveň upozorňuje na situáciu, keď podľa vnútorných praktík banky v podstate nie je možné prepustiť vrcholných manažérov.