Agentúra SARIO, ktorá má na starosti pritiahnuť zahraničný kapitál, však úbytok investícií na Slovensku nezaznamenáva.
Prílev investícií síce v minulom roku vzrástol o šestnásť percent, najväčšia časť však pribudla do Ruska, ktoré potiahlo aj zvyšok regiónu. V rámci Európy sa tak investície prelievajú smerom na východ. Bez boomu Ruska by však podľa analýzy zahraničné investície v regióne sotva narástli. Rusko pritom hrá dôležitú úlohu nielen ako príjemca investícií, ale aj ako investor.
Slovensko nespomalilo
Podľa viedenskej analýzy zaznamenala polovica nových členských krajín Európskej únie v roku 2007 v porovnaní s predchádzajúcim rokom spiatočku v príleve zahraničných investícií. Popri Litve, Poľsku, Maďarsku a Rumunsku sa s pomalším prílevom vyrovnáva aj Slovensko. Opačný názor má Jana Murínová z agentúry SARIO. "Minulý rok sa u nás preinvestovalo 1,2 miliardy eur, čo je druhý najlepší výsledok, aký Slovensko v príleve zahraničných investícií zaznamenalo. Podľa Národnej banky Slovenska to však bol jeden z menej úspešných rokov.“ Rozdielne čísla SARIO a centrálnej banky vyplývajú podľa Murínovej z odlišných metodík. "Napríklad minulý rok bola veľkou investíciou Samsung, tá sa v číslach centrálnej banky premietne až tento rok,“ vysvetľuje Murínová.
Privatizácia sa končí
Dôvodom, prečo dynamika priamych investícií v nových členských štátoch únie povolila, je privatizácia, ktorá je už z veľkej časti dokončená. Okrem toho už zahraničné podniky vo veľkej miere tento región obsadili. Ďalšou dôležitou príčinou je zdraženie pracovnej sily. Putovanie priamych zahraničných investícií smerom na východ odzrkadľuje dynamiku Ruska, ako aj nasýtenie trhu v nových členských štátoch. Desať nových členských štátov únie zaznamenalo v minulom roku o sedem percent nižší prílev investícií ako rok predtým.
Murínová opäť nesúhlasí: "V minulom roku bol záujem zahraničných investorov o polovicu vyšší ako rok predtým. Preto považujeme minulý rok za mimoriadne úspešný.“
V prepočte na jedného obyvateľa majú menšie krajiny prevahu oproti svojim rozľahlejším a ľudnatejším susedom.
Rebríčku objemu zahraničných investícií na obyvateľa kraľuje Estónsko. V tomto meradle patrí aj Slovensko medzi tých úspešnejších. Spolu s Chorvátskom, Českom a Maďarskom tvorí skupinu s relatívne vysokým podielom zahraničných investícií na jedného obyvateľa.
Spiatočka
Globálna finančná kríza negatívne ovplyvňuje zadlžené štáty, ako aj krajiny, ktoré bojujú s vysokým schodkom na bežnom účte platobnej bilancie. Medzi ne patrí aj Estónsko, Litva, Maďarsko či Bulharsko. Na základe aktivít dcérskych zahraničných spoločností môžu podľa Viedne dosiahnuť pozitívnu obchodnú bilanciu Česko, Slovensko a Maďarsko. Po neustálom raste v rokoch 2004 až 2007 očakáva inštitút tento rok zaradenie spiatočky. "Z nášho pohľadu je tento rok záujem investorov rovnaký, ak nie vyšší,“ oponuje Murínová. "Úplne aktuálne údaje o investíciách v tomto roku však budeme mať až začiatkom budúceho týždňa,“ dopĺňa.
Práca a know-hov
Aktuálna analýza mapuje dvadsať krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, v ktorých skúma prílevy a odlevy investícií. Údaje, o ktoré sa správa opiera inštitútu, poskytli národné banky jednotlivých štátov. "Priame zahraničné investície neprinášajú do krajín len stovky tisíc pracovných miest, ale aj dôležité know-how,“ myslí si Herbert Stepic, predseda Predstavenstva Reiffeisen Zentralbank Osterreich, ktorý na štúdii spolupracoval.