Hoci ide o najvyššie číslo od decembra 2006, analytici so zvyšujúcimi sa cenami počítali. Inflácia CPI je nižšia ako harmonizovaný index spotrebiteľských cien dôležitý na prijatie eura. Dôvodom je rozdiel v spotrebných košoch národnej a harmonizovanej inflácie. Februárovú harmonizovanú infláciu, ktorú sa dozvieme dnes, trhy odhadujú až o 0,8 percentuálneho bodu nižšiu, ako je národný index.
Aj zateplenie
Podľa Štatistického úradu SR medzimesačne ceny stúpli o 0,4 percenta. Analytikov prekvapil rast imputovaného nájomného o 3,9 percenta. "U nás sa na výpočet tejto veličiny používa fond opráv. Znamená to, že nejde o čistý výdavok, ale napríklad môže v ňom byť zahrnutá aj investícia na zateplenie domu," vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. "Drahšie boli i potraviny či alkohol, ku ktorým sa pridal mierne vyšší rast cien niektorých služieb či zdravotníctva. Smerom dolu išli ceny odevov a obuvi, vďaka sezónnosti, vzdelávania či rozličných tovarov a služieb," sumarizuje analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Kritérium bez obáv
Analytici sa neboja, že by sme mali problém splniť dôležité maastrichtské inflačné kritérium na prijatie eura. Podľa neho by 12-mesačná priemerná inflácia Slovenska nemala byť vyššia, ako je ročný priemer troch krajín Európskej únie s najlepšími cenami. Kritérium pre euro odborníci odhadujú približne na tri percentá. "V marci, keď sa bude posudzovať plnenie maastrichtského inflačného kritéria, odhadujeme 12-mesačný priemer HICP na úrovni 2,2 percenta, čo by malo s rezervou takmer jedného percentuálneho bodu postačovať na hladké nominálne splnenie inflačného maastrichtského kritéria," hovorí analytik VÚB banky Martin Lenko. "Diskusie o cenovej udržateľnosti síce asi nastanú, no pri takejto značnej rezerve by prijatie eura malo získať súhlas," predpokladá Mušák.
Rozdiel v metodikách
Februárovú harmonizovanú infláciu odhadujú trhy na 3,2 percenta. Je to nižšie číslo oproti národnej aj preto, že do harmonizovaného indexu sa nezarátava imputované nájomné, ktoré je súčasťou národného koša. "Rozdiely medzi košmi pre Slovensko sú stále menšie," hovorí Mušák. Náš kôš oproti harmonizovanému obsahuje ešte náklady na údržbu a opravy.
Odlišnosti existujú nielen pri zaradení alebo vylúčení niektorých položiek do koša, ale aj v rôznych váhach, akými sú tieto položky vážené.
Harmonizované indexy sa začali zostavovať od roku 1997 s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci Európskej únie. Prvé nariadenie v tejto oblasti prijala Rada Európskej únie v roku 1995. Keďže proces zostavovania indexov prechádza vývojom, doteraz sa prijalo ďalších 15 smerníc.
Každá krajina únie má svoj vlastný kôš aj pre harmonizovanú infláciu. Náklady na energie sú určite odlišné v Španielsku a Nórsku. Odlišuje sa aj kôš tovarov a služieb pre domácu a harmonizovanú infláciu.
Eurostat to vidí
Európsky štatistický úrad kontroluje metodiku zostavovania a vyhodnocovania indexov jednotlivých členských krajín únie. Podľa jeho marcovej správy sú metódy použité na tvorbu slovenského indexu HICP dostačujúce. "Kvalita štatistiky spotrebiteľských cien sa na Slovensku v posledných rokoch významne zvýšila," chváli nás Eurostat, ktorý nenašiel rozpory v metodológii a konzistentnosti údajov.
Predsa len odporúča Štatistickému úradu SR vykonať napríklad analýzu zastúpenia diskontných predajní a internetových obchodov v indexe HICP. Prihovára sa aj za podrobnejšie sledovanie farmaceutických výrobkov a zdravotného poistenia alebo navrhuje ďalšie odlíšenie výdavkov zahraničných podnikov od výdavkov zahraničných turistov.