Počas tohto obdobia boli v peňaženkách haliere rôznych hodnôt vrátane exotického trojhaliera. Od včerajšieho dňa sa éra týchto drobných mincí končí a zostanú iba v zbierkach numizmatikov.
Súčasný halier ako najmenší nominál koruny zaviedol cisár František Jozef I. v rámci reformy v roku 1892, keď Rakúsko-Uhorsko hľadalo náhradu za grajciare a zlatky. Pôvod tejto mince je však starší. Drobná strieborná minca sa razila už v 13. storočí v mincovni v mestečku Hall am Kocher v Švábsku. Latinsky sa nazývala denarius hallenses, čo sa zmenilo na nemecké slovo heller, české haléř a slovenské halier. Na území Čiech sa objavil v druhej polovici 14. storočia.
Ako najmenšie strieborné mince sa haliere razili za vlády Ferdinanda I. (1526 až 1564) aj Márie Terézie (1740 a 1780), vtedy boli medené. Počas existencie Československa mali halierové mince celkom osem nominálnych hodnôt: jeden, dva, tri, päť, desať, 20, 25 a 50 halierov.
Prvé československé mince boli dvadsať- a päťdesiathalierniky, ktoré svetlo sveta uzreli v roku 1921. Po vzniku Československa bol najmenšou mincou dvojhalier, ktorý platil od roku 1923 do roku 1928. Jeden halier sa v československej mene objavil až v roku 1953 v súvislosti s menovou reformou. Podľa vzoru Sovietskeho zväzu sa zaviedol aj trojhalier aj trojkoruna. Trojhalier skončil svoju púť v roku 1976, ale jeden halier vydržal až do roku 1993, hoci sa v posledných rokoch takmer nepoužíval. V tom roku skončil platnosť päťhalier. Od konca októbra prestali platiť desať- a dvadsaťhalierniky. Na Slovensku prestali platiť tieto mince koncom decembra 2003.
Prvorepublikové mince boli zo zinku (dvojhalier), zliatiny medi a zinku (päť- a desaťhalier) a zo zliatiny medi a niklu (25- a 50-haliernik), vojnové haliere sa v Čechách vyrábali zo zinku. Od roku 1951 sa na výrobu používal väčšinou hliník, prípadne zliatina hliníka a horčíka. Na výrobu päťdesiathaliernika sa od vzniku Českej republiky spotrebovalo 408 ton hliníka.