Úrokové sadzby v eurozóne, ani vo Veľkej Británii sa po včerajšom rozhodovaní centrálnych bánk nezmenia. Iná situácia je v Česku. Tamojší centrálni bankári sa rozhodli zaútočiť na príliš silnú korunu znížením sadzieb o štvrť percentuálneho bodu.
Česi chladia korunu
Zmena českých úrokov bola pre trhy viac-menej prekvapením. Väčšina analytikov predpokladala, že sa nezmenia. "Cieľom ČNB bolo oslabiť tlak na českú korunu, ktorá sa posilnila do takej miery, že ohrozuje makroekonomiku krajiny," vysvetľuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Nízke úročenie meny ju totiž urobí menej atraktívnou v očiach investorov, ktorí hľadajú útočisko pre úrokové zhodnotenie svojich prostriedkov.
Česká mena od začiatku roka stúpla o 14 percent. To uberá zisky a znižuje konkurencieschopnosť českých exportérov. Minulý mesiac sa kurz dostal pod 23 korún za euro. Už vtedy guvernér centrálnej banky Zdeněk Tůma naznačil, že sa zvyšuje pravdepodobnosť zásahu proti takémuto vývoju. Kurz sa počas niekoľkých dní dostal na 24 korún za euro. Včera na rozhodnutie česká mena reagovala oslabením o 10 halierov.
V Česku je problémom vysoká, takmer sedempercentná inflácia, ktorej zníženie sadzieb neprospeje. Zlacnenie úverov totiž môže priliať do ekonomiky viac peňazí a pokračovať v živení inflácie.
"Vyhliadky na výraznejší pokles inflácie sú ešte niekoľko mesiacov vzdialené, ale už teraz sa črtajú dôvody na jej pokles," hovorí analytik ČSOB Petr Dufek. Hoci silná mena sa v obchodoch podľa neho takmer neprejavila, klesajú ceny poľnohospodárskych výrobkov a zlacnela aj ropa.
Dobrou správou pre krajinu je to, že rýchlo rastie aj ekonomika. V prvom štvrťroku o vyše päť percent. "Výsledky za druhý kvartál sa dozvieme na budúci týždeň, no už teraz je jasné, že budú veľmi silné," predpokladá Dufek.
Eurozóna sa spomalí
Eurozóna sadzby ponechala podľa očakávania bez zmeny na 4,25 percenta, a to aj napriek násobne vysokej inflácii oproti dvojpercentnému cieľu Európskej centrálnej banky. Indikátory ekonomickej aktivity naznačujú spomalenie európskej ekonomiky v druhom štvrťroku, čo sa dá čiastočne pripísať korekcii po veľmi silnom raste v prvom štvrťroku 2008. Okrem toho sa podľa ECB zhmotnili aj riziká, ako je globálne ekonomické spomalenie a negatívny vplyv rastu cien energií. "Nové prognózy ECB predstaví v septembri a je možné, že v nich zreviduje odhad rastu smerom nadol, značné inflačné riziká jej však zabránia v prípadnom znížení sadzieb," hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Úroky sa nezmenia
Prezident ECB Jean-Claude Trichet zdôraznil neutrálny postoj k zmene sadzieb. Pre slovenské úroky, ktoré sú totožné s eurozónou, to znamená, že asi ostanú do konca roka nezmenené.
"Ak by ECB predsa len pod vplyvom iného než očakávaného vývoja zmenila kľúčové sadzby, NBS bude pravdepodobne nasledovať tieto kroky s krátkym časovým odstupom. S prijatím eura budú už od januára na Slovensku platné sadzby Európskej centrálnej banky," dopĺňa Valachyová.
Problémy s likviditou na európskom trhu ustupujú pomaly, preto je pravdepodobné, že sadzby slovenského peňažného trhu do konca tohto roka ešte stúpnu smerom k úrovni predpokladaných európskych trhových sadzieb. Trojmesačná medzibanková sadzba Bribor by mohla vyskočiť z terajších 4,3 na 4,8 percenta, a to aj napriek tomu, že máme rovnakú kľúčovú sadzbu ako ECB. "Rozdiel v trhových sadzbách vyplýva z toho, že Slovensko nečelilo po hypotekárnej kríze v USA problému s likviditou tak ako eurozóna," vysvetľuje Valachyová.
Pozor na rozpočet
Trichet upozornil na to, že niektoré krajiny nesplnia tento rok svoje rozpočtové ciele a poukázal na rok 2009. "Rozpočtové návrhy, ktoré sa v mnohých krajinách finalizujú, musia odrážať záväzky voči Európe. Krajiny s veľkými deficitmi musia pripraviť plány ich zníženia, podporené jasnými opatreniami najmä na strane výdavkov," odkázal tvorcom rozpočtu.