Finančné problémy Lotyšska môžu znehodnotiť ich cenné papiere. Je to zlá správa pre európske banky, ktoré investovali do lotyšských dlhopisov.
Bankrot na obzore
Medzinárodný menový fond priškrtil Lotyšsku kohútik pri čerpaní záchranného úveru. Ak chce štát dostať ďalšiu splátku od fondu, bude musieť zoškrtať verejné financie o štyridsať percent. "Je pomerne pravdepodobné, že Lotyšsko nakoniec skutočne vyhlási bankrot,“ myslí si Markéta Šichařová, analytička Next Finance. Krajinu by podľa nej pred bankrotom mohol hypoteticky zachrániť len druhý úver od Medzinárodného menového fondu. "Ale ani na to sa nemôže spoliehať. Fond si stanovil podmienku, že schodok rozpočtu nesmie prekročiť 4,9 percenta HDP. Lotyšsko by muselo škrtať ďalej, aby túto podmienku splnilo. Ďalšie škrty by paralyzovali chod krajiny,“ varuje.
Ako Island
Európa má ešte v čerstvej pamäti "stroskotanie“ Islandu. "Stiahol so sebou aj rad európskych finančných inštitúcií, vlastniacich islandské cenné papiere,“ upozorňuje Šichtařová. Scenár sa môže opakovať aj v prípade Lotyšska, keďže mnohé európske banky majú v tejto pobaltskej krajine nakúpené štátne cenné papiere. "Prakticky by to znamenalo, že krajina by nebola schopná splácať štátne dlhopisy,“ dodáva Šichtařová. Tie by sa tak stali bezcennými. Bankrot štátu má podľa Vladimíra Vaňa, analytika Volksbank, negatívne dôsledky na imidž a reputáciu dotknutej krajiny. "No najmä dramaticky obmedzuje a zdražuje budúci prístup na medzinárodné finančné trhy,“ dodáva.
Krach Lotyšska by znepríjemnil život aj iným krajinám. "Zvýšili by sa náklady na pôžičky pre ďalšie krajiny,“ upozorňuje Róbert Prega, analytik Tatra banky.
V radoch na úver
Bankrotom štátu sú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej ohrozené najmä slabšie ekonomiky bez rezerv. "Riziko je väčšie v prípade, keď krachujúcimi spoločnosťami v krajine sú banky alebo poisťovne,“ dopĺňa. Predísť takejto nepríjemnej udalosti pomáha podľa Vaňa práve Medzinárodný menový fond hodením záchranného úverového kolesa. Minulý rok dostalo pomoc od fondu Maďarsko. Nad naším južným susedom však podľa Pregu podobná hrozba ako nad Lotyšskom nevisí. "Hrozba nie je bezprostredná, vďaka pomoci fondu, Svetovej banky, ale aj úsporným krokom, ktoré vyhlásil maďarský premiér,“ hovorí.
Pomoc od fondu dostali už viaceré európske krajiny "Na medzinárodnú pomoc fondu boli okrem Lotyšska odkázané aj Maďarsko, Ukrajina, Srbsko a Rumunsko,“ vymenúva Vaňo.
Fond nie je charita
Vaňo podčiarkuje, že fond nie je charita. "So záchrannou pomocou sa spájajú mimoriadne prísne podmienky, ktoré požadujú od krajiny dlžníka uskutočniť nevyhnutné rozpočtové reformy a škrty potrebné na stabilizáciu verejných financií,“ hovorí.
Ešte pred zaklopaním na dvere menového fondu by si mala krajina dobre rozmyslieť, či sa bude bezhlavo zadlžovať. "Práve priebežné nezdravé zadlžovanie cez deficitné hospodárenie štátu je hlavným príspevkom k tomu, že sa krajina napríklad v čase hospodárskeho oslabenia ocitne v takejto extrémnej situácii,“ upozorňuje.
Musíme si pomáhať
V súčasnosti žiadnej z krajín platiacich eurom podľa Vaňa bankrot krajiny nehrozí. "Najvyšší predstavitelia dali veľmi jasne najavo, že v prípade dočasných ťažkostí menších členov sú pripravení na vzájomnú pomoc.“
Pri emisiách štátnych dlhopisov ťažia podľa analytika krajiny eurozóny so zdravými verejnými financiami z toho, že euro je druhou najdôležitejšou rezervnou menou sveta. "Pri emisii svojich dlhopisov sa môžu obrátiť nielen na veľkých inštitucionálnych dlžníkov, ale napríklad aj na správcov zahraničných devízových rezerv v Ázii,“ uzatvára Vaňo.