Harmonizovaná inflácia, ktorá je dôležitá pri posudzovaní Slovenska pri vstupe do eurozóny, poskočila v medziročnom porovnaní na 2,4 percenta oproti septembrovým 1,7 percenta. I napriek opticky výraznému nárastu však podmienky na vstup do eurozóny v tejto oblasti plníme, keďže inflácia rastie aj v tých krajinách, ktoré budú pre nás porovnávacím základom. Politici, analytici aj centrálni bankári nás ubezpečujú, že infláciu budeme zvládať až po moment jej hodnotenia, a dokonca prejdeme cez tento test s výraznou rezervou.
Na rast našej inflácie výrazne negatívne pôsobia drahšie potraviny. Tie využíva premiér Robert Fico v boji proti ekonomickej sile obchodných reťazcov. Slovám "potraviny, jedlo, silné obchodné reťazce, mlieko, chlieb, zdražovanie" rozumie každý, kto je (konzumuje). V skutočnosti je to presne naopak: silné obchodné reťazce potraviny zlacňujú. Dokážu vyjednať s dodávateľmi zľavy, alebo dokonca predávať rožky lacnejšie, ako je ich výrobná cena. Z toho spotrebiteľ - čiže obyčajný pracujúci človek - získava. Obchodný reťazec mu šetrí peniažky. Ak tento fakt ešte niekto nepochopil, vráťme sa na úroveň počtov prvej triedy asi takto:
Obchodník na rohu predáva rožky po dve koruny kus. Reťazec predáva rožky po 90 halierov za kus. Koľko peňazí ušetrím, ak si kúpim 10 rožkov v obchodnom reťazci? Kto to nevie vyrátať z hlavy, nech si zoberie kalkulačku.
Samozrejme, takýto postup trh deformuje. Pochybujem, že toho pracujúceho človeka, čo si kupuje lacné rožky, deformácia trhu zaujíma. Predpokladám, že ho interesuje skôr jeho peňaženka a žalúdok.
Ekonomické reťazce majú silu. Dokážu predávať tak lacno, že im menší obchodníci nedokážu konkurovať. Spomínate si ešte na sídliskové alebo dedinské predajne? Koľko z nich ešte existuje a koľko sa muselo porúčať? Keď si chcem zaspomínať na osemdesiate roky, idem si nakúpiť do takéhoto obchodu. Kupujem tam len to, čo práve vtedy potrebujem, a pri platení škrípem zubami. O 10 - 20 percent vyššie ceny ako v reťazcoch mi prekážajú. Netvrdím, že reťazce niekedy svoje postavenie nezneužívajú, ale väčšinou sú "obeťami" dodávatelia - poľnohospodári či potravinári, nie slovenský pracujúci ľud.
Poďme však späť k makroekonomike. Ceny potravín rastú všade. Aj v Európskej únii, aj v krajinách, ktoré budú slúžiť ako referenčné pre inflačné kritérium. Na Malte, ktorá má najnižšiu infláciu v EÚ, v októbri ceny potravín vzrástli o 6,6 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu viac ako u nás. Rastúcich cien potravín sa preto na Slovensku nemusíme báť. Nie sú strašiakom, ale bohužiaľ problémom, ktorý má širšie súvislosti, ako je vzťah: zlá nadnárodná spoločnosť kontra slovenskí pracujúci.
StoryEditor