Podľa informácií z kruhov komisie tak eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová zrejme najneskôr v januári 2008 oznámi svoje rozhodnutie v kartelovom konantí proti spoločnosti Mastercard. Odborníci počítajú s tým, že komisárka označí súčasný systém výberov poplatkov firmy za nezlučiteľný s európskym právom. Tŕňom v oku Kroesovej je predovšetkým výška poplatkov, ktoré musia platiť obchodníci bankám za každú platbu zákazníka kreditnou kartou. Veľkú časť tohto poplatku pritom tvoria takzvané medzibankové poplatky, ktoré, naopak, banky platia firme, ktorá danú kreditnú kartu vydala. Podľa európskeho Zväzu maloobchodu Eurocommerce pritom tieto poplatky tvoria až dve percentá obratu obchodníkov.
Drahší tovar
Okrem výšky poplatkov však komisii tiež prekáža nepriehľadný spôsob ich stanovovania, ktorý sa navyše čiastočne zakladá na kartelových dohodách konkurenčných kartových firiem Mastercard a Visa. Vysoké poplatky sa pritom premietajú aj do cien tovaru, ktoré sú kvôli tomu v Európe drahšie až o 2,5 percenta. "Medzibankové poplatky sú výrazom skostnatenej trhovej štruktúry a sú prebytočné," povedala už predtým Kroesová. "Pre spotrebiteľa navyše predstavujú skryté dodatočné náklady a pre kartové spoločnosti zdroje dobrých príjmov," dodáva šéf Eurocommerce Xavier Durieu.
Kartári mlčia
Sama Mastercard, ktorá sídli v belgickom meste Waterloo, sa ku kritike EÚ zatiaľ nechce vyjadriť. Očakávané rozhodnutie Európskej komisie v kartelovom riadení bude mať dôsledky aj pre spoločnosť Visa. Druhý najväčší poskytovateľ kreditných kariet v Európe sa síce už v roku 2002 s komisiou dohodol, že medzibankové poplatky zníži na 0,7 percenta obratu, táto dohoda však koncom tohto roka vyprší. Experti preto počítajú s tým, že komisia napokon svoje rozhodnutie voči Mastercard rozšíri aj na Visu.
Žalovali Nemci
Impulz na prerokúvanie celej záležitosti dala sťažnosť Zväzu nemeckého maloobchodu zo začiatku roka 2006, ktorú naposledy v novembri tohto roka listom adresovaným Kroesovej podporilo 14 veľkých európskych obchodných koncernov. Sťažovatelia komisiu žiadali, aby presadila transparentnejšie stanovovanie výšky poplatkov. Firmy navyše majú obavy, že by sa v súvislosti s plánovaným zavedením jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) mohla uvedená prax rozšíriť aj na platby debetnými kartami, ako je Maestro. Či sa Kroesová zasadí o celkové zrušenie kartových poplatkov alebo bude vyžadovať iba ich zníženie, zatiaľ nie je jasné. Zavedením systému SEPA chce pritom komisia posilniť hospodársku súťaž a zavedenie jednotných štandardov v bankovníctve, čo by malo zaistiť lacnejšie a jednoduchšie medzinárodné platby.