Dôchodková reforma, ktorá pridá k súčasnému priebežnému odvodovému systému aj sporivý (vznikne tzv. kapitalizačný pilier), prinesie na trh veľa peňazí. Už teraz však sa niektorí analytici obávajú, či ekonomika absorbuje prostriedky naakumulované v kapitalizačnom pilieri. "Na trh sa zrejme dostane oveľa viac peňazí než bude reálny dopyt, preto by sa pomerne veľká časť mala investovať aj na zahraničných trhoch," uviedol analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.
Niektorí predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj odborníci na oblasť dôchodkovej reformy tvrdia, že polovica dôchodkových odvodov by mala ísť do súčasného priebežného systému a druhá časť do kapitalizačného. Sociálna poisťovňa v súčasnosti získava na dôchodky asi 75 mld. Sk. Ak by sa z nej odkrojila polovica, stratila by necelých 40 mld. Sk. Keďže kapitalizačný pilier asi nebude spočiatku povinný pre všetkých zamestnancov, suma, ktorá príde na trh a o ktorú sa zároveň znížia príjmy Sociálnej poisťovne bude nižšia ako spomínaných 40 mld. Sk.
Už v súčasnosti je však na medzibankovom trhu, podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana, prebytok likvidity vyše 100 mld. Sk. "Tieto prostriedky sú stále k dispozícii, avšak ekonomika neponúka dostatočné množstvo kvalitných projektov, na ktoré by banky dávali úvery," povedal J. Kotian. Podobný názor má aj Ľ. Ódor, ktorý dodáva, že banky by rady poskytovali úvery vo vyšších objemoch, ale na tomu sú potrebné zdravé podniky a zdravé projekty. "Máme mŕtve peniaze, ktoré nevieme dostať do krvného obehu ekonomiky," skonštatoval Ľ. Ódor.
Za prebytkom likvidity krátke peniaze
Okrem nedostatočnej ponuky je prebytok likvidity na trhu spôsobený podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža aj malým rozdielom medzi úrokovými sadzbami na dlhé a krátke peniaze. "Keď, napríklad, rozdiel medzi mesačným a dvojročným vkladom nie je veľmi veľký, neoplatí sa riskovať a viazať peniaze nadlho," vysvetľuje V. Baláž reakciu vkladateľov. Podľa Národnej banky Slovenska úročili komerčné banky ku koncu septembra obyvateľom mesačné vklady v priemere za 4,76 % a dvojročné za 6,19 %. Tento rozdiel zodpovedá aj rozloženiu vkladov. K 30. septembru mali obyvatelia v bankách uložených 315 mld. Sk. Spolu s právnickými osobami dosahovali bankové vklady celkovo 639 mld. Sk. Zo spomínaných 315 mld. bolo vyše 200 mld. na vkladoch s výpovednou lehotou maximálne do dvoch rokov. Prevaha krátkodobých vkladov zužuje manévrovací priestor bánk. "Nevravím, že krátke peniaze sú pre banky bezcenné, ale nemôžu ich využiť tak efektívne ako dlhé peniaze," povedal V. Baláž. To je tiež jeden z dôvodov, prečo banky poskytujú na súčasné pomery stále nízky objem hypotekárnych úverov.
Peniaze, ktoré prinesie dôchodková reforma, budú mať inú povahu. Nebudeme ich môcť z dôchodkových účtov vyberať. Stanú sa dlhodobými, pretože pohľad budúcich portfóliových manažérov, ktorí ich investujú, bude diametrálne odlišný než názor bežného vkladateľa, ktorý neraz dáva peniaze do vkladov s krátkou dobou splatnosti. "Ľudia potrebujú mať rezervu peňazí pre prípad nečakanej situácie, akou je strata zamestnania, choroba, alebo na štúdium pre svoje detí. Portfólioví manažéri však neuvažujú v týchto kategóriách a sústreďujú sa skôr na dlhodobý výhľad. "Veľká časť našej populácie je finančne negramotná a okrem bankových vkladov nepozná moderné finančné produkty, ako sú, napríklad, podielové fondy," dodáva V. Baláž.
V. Baláž si myslí, že prevažná časť peňazí, ktorá príde do kapitalizačného piliera, by mala zostať doma, podobne, ako to je v Maďarsku alebo Poľsku, kde dôchodková reforma už prebehla. Ak by totiž väčšia časť išla do zahraničia, odišiel by podľa neho kapitál, ktorý tu potrebujeme. Ponuka je však malá vzhľadom na to, že pri investovaní týchto peňazí je prvoradá zásada bezpečnosti. Okrem štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok sú podľa neho perspektívnymi investíciami podielové fondy a hypotekárne záložné listy.
StoryEditor