Skanska sa nedávno pochlapila kúpou renomovanej žilinskej spoločnosti Skybau, ktorá sa špecializuje na železobetónové konštrukcie. Prečo ste s tou akvizíciou prišli práve teraz, keď je kúpa konkurenčnej firmy tou poslednou vecou, na ktorú väčšina stavebníkov myslí?
To je dobrá otázka. Treba povedať, že kúpa spoločnosti Skybau zo strany Skanskej práve v tomto období je jasným signálom pre slovenský trh, že Skanska tu mieni podnikať, fungovať a ďalej rozvíjať svoje aktivity, a to ďalším investovaním do vlastných slovenských pracovníkov. Ak kupujeme slovenskú firmu a s ňou ďalších povedzme 350 ľudí, tak je to, samozrejme, veľmi silný signál, že tu chceme podnikať.
Čo vás k akvizícii viedlo?
Pre nás je teraz dobrý čas. Trh je, aký je, a pre ľudí zo Skybau to takisto bola ponuka, myslím si, v dobrom čase. Dopomohla im trochu vyriešiť dilemu, ako ďalej pokračovať. Či utlmovať počet ľudí a výrobnú náplň, alebo, naopak, bojovať s nepriazňou a umelo udržiavať zamestnanosť, aby sa im najlepší ľudia nerozutekali aj za cenu strát. S vašou otázkou však súvisí aj naša dlhodobá stratégia, kam sa chceme posúvať a kde sa chceme vidieť za dva až päť rokov. Naša ambícia je rásť a byť na trhu s väčším vplyvom a s väčším percentom pôsobnosti, ako je to dnes. V podstate je bežné, že Skanska patrí k top hráčom na trhoch, na ktorých funguje. Druhá vec je, že rozširovanie formou akvizícií sa nám aj v minulosti oplatilo.
O aké firmy išlo?
Na Slovensku sa zatiaľ uskutočnili, pokiaľ ide o Skansku, tri zásadnejšie akvizície -- Banské Stavby Prievidza, Klimavex Košice a Stamart Martin. Všetky tri sa z dlhodobého hľadiska ukázali ako veľmi výhodné pre jednu aj druhú stranu.
Súviselo s načasovaním akvizície aj to, že v posledných rokoch Skybau klesali výkony, a teda aj cena danej spoločnosi klesala?
Ja by som to takto nehodnotil, lebo vo všeobecnosti, keď si zoberiete všetky stavebné firmy a spriemerujete ich, tak to, čo sa dialo v Skybau, sa dialo vo všetkých firmách. Teda nič výnimočné, čo by SkyBau znehodnocovalo, alebo, naopak, nadhodnocovalo vo vzťahu k obdobiu, v ktorom sa nachádzame.
Áno, ale aj samotný majiteľ vidí hodnotu svojej firmy inak v roku 2008, keď si predstavoval, že jeho tržby budú rásť do neba, a inak teraz, keď je všetko čierne.
Keď budete kupovať vianočné kolekcie deň pred Štedrým večerom, tak budú mať inú cenu, ako keď ich kúpite medzi sviatkami.
Kam cítite, že ste sa v rebríčku najväčších stavebných firiem posunuli vďaka kúpe Skybau?
Máme takú zásadu, že najmä ekonomické veci nekomentujeme skôr, kým sa rok uzavrie. Radšej dávame konkrétne a presné informácie, keď máme rok a čísla definitívne uzavreté, ale netajíme sa tým, že z miesta päťky na stavebnom trhu sa chceme rádovo do dvoch, troch rokov posunúť na jednotku alebo dvojku.
Čo bude k tomu ešte potrebné?
Pokiaľ ide o kapacitu, máme jej v tejto chvíli dostatok. Teraz to bude o zákazkovej náplni. Keďže deficit práce na slovenskom stavebnom trhu je značný, hľadáme východisko v tom, že úzko spolupracujeme v rámci klastra Slovensko -- Poľsko -- Česko, avšak sme výkonní aj mimo týchto krajín. Celkom čulú spoluprácu máme napríklad aj s našimi švédskymi kolegami. Čiže, vidíme tu únik aj v tom, že môžeme využiť synergiu celej skupiny a že v prechodnom období, keď nemáme dostatok roboty na vlastnom trhu, si pomôžeme aj tak, že budeme pracovať v zahraničí.
Ani na Slovensku sa vám nevodí až tak zle. Nedávno ste podpísali zmluvu na výstavbu rýchlostnej cesty Košice --- Milhosť za 78 miliónov eur. Aké ďalšie inžinierske zákazky vidíte perspektívne v nasledujúcich mesiacoch?
Trúfame si na všetky (smiech). Zoznam tých, na ktoré dosiahneme, však bude určite menší. Veľmi radi by sme boli, keby sa dotiahol tender na železničný koridor Zlatovce -- Trenčianska Teplá. Tam sme v tendri už od marca 2010, čo je deväť mesiacov. Obstarávateľ Železnice Slovenskej republiky nám už oznámil, že sme uspeli v tomto tendri, prijal našu ponuku, ale zatiaľ skôr na základe obštrukčných procesov sme nemohli podpísať zmluvu o dielo.
Železničné tendre boli aj jedným z dôvodov, prečo ste opustili Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Ten vyhlásil, že vaše ponuky vo viacerých projektoch boli nereálne nízke a ceny dumpingové. Prečo ste si mohli dovoliť ísť nižšie s cenou než ostatní?
Vystúpili sme, a tým sme vydali jasný signál, že nesúhlasíme s postupom zväzu, ktorý má zastupovať záujmy členov zväzu vo vzťahu k ostatným. Nie je mysliteľné, aby zväz obvinil vlastného člena bez toho, aby ho o tom informoval. Už sme to komunikovali veľa razy, náš systém vyhodnocovania rizík je viacstupňový a veľmi prísny. V našich cenách sú zakalkulované adekvátne náklady potrebné na výstavbu diela aj s primeranou mierou zisku. Čas, samozrejme, ukáže, kde bola pravda. Nebojím sa tvrdiť, že v prípade zrušených tendrov, ktoré sa budú súťažiť nanovo, bude nová, vysúťažená cena nižšia, ako sme ponúkli my. Najúsmevnejšie bude, ak aj tie firmy, ktoré nás obviňovali z nízkych cien, budú mať nižšie ceny, ako boli tie naše.
Kvôli nesúhlasu s výsledkami niektorých tendrov ste sa rozhodli nájsť si právnu kanceláriu, ktorá ich preskúma a bude prípadne vymáhať ujdený zisk. Otvorili ste už nejaký spor?
V rámci Česka a Slovenska sú v užšom výbere tri právne kancelárie. My sme aj cez médiá deklarovali, že sa budeme brániť v prípadoch, keď budeme jasne presvedčení o tom, že sme boli poškodení, prípadne, že bol v procese vyhodnotenia porušený zákon, alebo sme mali podozrenia z manipulácie s výsledkami. Určite nebudeme k tomu pristupovať špekulatívnym spôsobom a skúšať, čo sa dá. Ak sa budeme súdne domáhať práv, o ktoré sme boli ukrátení, tak len v tom prípade, že budeme presvedčení, že máme pravdu.
Skanska má na Slovensku a v Česku developerskú divíziu. Ako sa vyvíja development rezidenčných stavieb, ktorých má vaša spoločnosť už niekoľko za sebou a určite aj pred sebou?
Ako skupina máme spoločnú česko-slovenskú biznis jednotku, v ktorom pôsobíme, a v tom prípade veľa činností máme vzájomne previazaných kvôli väčšej efektivite. Ročne v čase pred krízou sme postavili a predali zhruba tisíc bytov, takže patríme naozaj k veľkým developerom. Treba však povedať, že väčšina z toho je v Prahe. V Bratislave je to výrazne menej. V tomto období sa navyše stavia v podstate len v Bratislave, veľmi málo mimo hlavného mesta. Niečo v Košiciach a niečo v Žiline.
Ako sa vám darí predávať byty v projekte Rača Vineyards?
Princíp je rovnaký ako vo všetkých podobných projektoch. Malé byty sa pomerne rýchlo vychytali. Tie na najvyšších podlažiach, ktoré sú často mezonetové, majú koncept s terasami a viac štvorcových metrov, a teda aj vyššiu cenu v absolútnej hodnote, sa predávajú najťažšie. Pritom sú to najkrajšie byty so super výhľadom na vinohrady, ale v absolútnej hodnote ich cena vyskočí. Byt, ktorý má 150 štvorcových metrov, je teda už drahý a ťažko predajný.
Takže v ďalších projektoch sa zameriate na menšie byty?
Jednoznačne sa musíme prispôsobiť tomu, čo trh žiada. V Bratislave je momentálne stav, že "stotisícových" bytov, teda s cenou ešte stotisíc korún za štvorcový meter, je tu ako nasekaných. Pri takej silnej ponuke si môžete vyberať.
Pracujete teraz na nejakom novom rezidenčnom projekte?
Už dlhodobejšie pracujeme na Viladomoch Devín, čo sú byty, ktoré sú mediálne známe napriek tomu, že ešte nestoja. Som presvedčený, že je to projekt, ktorý má budúcnosť. S vedením miestnej časti Devín rokujeme a zdá sa, že prichádzame k vzájomnému kompromisu. Verím, že to bude pekný projekt, ktorý bude našou výkladnou developerskou skriňou a pomôže i Devínu, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru.
Niektoré z Viladomov mali stáť už do konca tohto roka. Nestane sa tak, lebo čakáte na vyšší dopyt?
Ako sa zdá, do konca roka určite stáť nebudú a máte pravdu -- chceme prísť s dobrým projektom v dobrých cenách a v dobrom čase.
VIZITKA
Kto je Tibor Kočvara
Vyštudoval Stavebnú fakultu VŠT Košice, odbor Pozemné stavby. V stavebníctve pracuje 24 rokov, najprv ako dielovedúci na stavebnomontážnom odbore ZTS Martin. V roku 1990 založil stavebnú firmu STAMART, ktorá sa v roku 2006 stala súčasťou skupiny Skanska v SR. Následne prvého apríla 2010 sa ukončil veľký reštrukturalizačný proces Skanska na Slovensku, keď sa šesť právnych subjektov Skanska zlúčilo do jednej akciovej spoločnosti Skanska SK. Od tohto dátumu Tibor Kočvara zastáva pozíciu jej generálneho riaditeľa.