StoryEditor

Výhodnejšie je zadlžiť sa v zahraničí

05.05.2003, 00:00

Analytici sa koncom minulého roka zhodovali, že vzhľadom na kurzové riziko by bolo lepšie zahraničný dlh nahradiť domácim. V prospech domáceho dlhu hovorilo aj razantné zníženie úrokových sadzieb centrálnou bankou. V súčasnosti je však situácia iná -- koruna sa posilňuje, rating nám rastie, úrokové sadzby v eurozóne sú veľmi nízke. Väčšina analytikov sa domnieva, že sa oplatí zadlžovať na zahraničnom trhu. "Je výhodne prerolovať štátny dlh v zahraničí, keďže úrokové miery na dlhopisy v eurách sú nižšie," uviedol Vladimír Zlacký zo Všeobecnej úverovej banky. Navyše sa očakáva ďalšie posilňovanie slovenskej koruny a s tým spojené kurzové zisky. Podobný názor má aj Viliam Pätoprstý z UniBanky: "Vzhľadom na znižovanie nákladov na refinancovanie by som uprednostnil zahraničný trh, avšak so zabezpečením sa proti kurzovému riziku." V súčasnosti toto riziko nie je podľa Zlackého vysoké. Predpokladá, že ak bude pokračovať pozitívny vývoj hospodárstva, dá sa očakávať posilňovanie koruny a tým aj zmenšovanie rizika kurzových strát.
Pre ekonomiku je najmenej rizikové, ak sa štát veľmi nezadlžuje. Vývoj ekonomiky a zámery vlády naznačujú, že dlh by sa nemal prehlbovať. Pred vládou však stojí viacero reforiem -- sociálny systém, dôchodky či riadenie verejných financií. Pätoprstý v reformách nevidí prekážku na splnenie maastrichtského kritéria pre vstup do Európskej menovej únie, podľa ktorého nesmie byť verejný dlh v prepočte k HDP vyšší ako 60 percent. "Keď sa vývoj ekonomiky bude uberať tak, ako naznačuje vládny program, toto maastrichtské kritérium by sme mali splniť," dopĺňa Martin Barto zo Slovenskej sporiteľne. Ak bude pokračovať konsolidácia verejného rozpočtu, mala by sa podľa bývalého ministra financií Františka Hajnoviča zadlženosť verejného sektora v priebehu tohto volebného obdobia pohybovať okolo 38 percent z HDP. Nie je v tom však zarátané prípadné použitie výnosov z privatizácie na úhradu štátneho dlhu a náklady reforiem.
Ak sa však vláde nepodarí dlh znižovať a zadlženosť bude rásť, zmenšia sa v konečnom dôsledku zdroje pre súkromný sektor. Takýto trend totiž znižuje objem peňazí, ktoré si z bánk môžu požičať podniky a domácnosti. Rast zadlženosti by podľa M. Barta mohol v strednodobom horizonte podkopať ekonomický rast. Okrem toho by sa zvýšila aj dlhová služba štátu a ohrozilo by to vládou avizované znižovanie daní. Ekonomický rast na úrovni 4 -- 5 percent by však našej krajine mal zabezpečiť dostatok zdrojov, aby sa nemusela zadlžovať.
Z celkového štátneho dlhu 394 miliárd korún viac ako dve tretiny pripadá na domáci dlh. Vnútornú zadlženosť vlády SR tvoria emisie štátnych dlhopisov z minulých rokov, nové emisie štátnych dlhopisov a záväzky z vydaných štátnych pokladničných poukážok. Najväčšími investormi do štátnych dlhopisov sú komerčné banky. Zahraničná zadlženosť vlády pozostáva zo záväzkov voči ČSOB, Investičnej a Poštovej banke Praha za úver poskytnutý na financovanie výstavby ťažobného a úpravárenského kombinátu KŤUK v Dolinskej na Ukrajine. Túto banku po nútenej správe medzičasom prevzala ČSOB. Banque Nationale de Paris a Svetová banka sú ďalšími inštitúciami, ktoré figurujú na zozname našich zahraničných veriteľov. Prvá z nich poskytla Slovensku úver na výstavbu rádiokomunikačnej siete štátnej správy a druhá úver na reštrukturalizáciu bankového sektora. Medzi tých, ktorým Slovenská republika musí splácať dlhy, patrí celý rad iných zahraničných inštitúcií, ktoré poskytli bývalej federácii úverové zdroje na podporu platobnej bilancie, na štrukturálne zmeny a na ekonomické oživenie.
Dlh slovenskej vlády (v mld. Sk)
2001 2002 1.Q. 2003
Štátne dlhopisy 231,6 234,1 234,2
Štátne pokladničné poukážky 37,2 39,5 36,8
Zahraničný dlh 94,8 111,2 120,4
Ostatné 3,9 3,6 3
Spolu 367,5 388,4 394,4
Zdroj: MF SR

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/financne-noviny, menuAlias = financne-noviny, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
20. august 2022 07:04