Bulharsko odstúpilo od výstavby spoločného ropovodu s Ruskom. Podľa Sofie totiž nie je ekonomicky ani finančne uskutočniteľný a navyše v prípade havárie by mohol mať katastrofický dosah nielen na životné prostredie, ale i na cestovný ruch. Ropovod okrem územia Bulharska mal viesť po dne Čierneho mora až do Grécka.
Bulharská voľba znamená nepríjemný úder ruským ambíciám získať dominantné postavenie na európskom trhu s energiami. Navyše Kremeľ nezvykne prijímať odmietnutie ľahko. Podľa analytikov je tak veľmi pravdepodobné, že vláda v Sofii môže očakávať negatívne dosahy svojho rozhodnutia. Minister financií Simeon Djankov však po zasadnutí kabinetu bagatelizoval hrozbu pokuty za porušenie trojstrannej zmluvy z roku 2007 medzi Bulharskom, Gréckom a Ruskom. Vo všeobecnosti bulharskí analytici verdikt uvítali. Tvrdia, že kabinet v Sofii postupoval správne, keďže projekt skutočne nebol pre krajinu výhodný. Podľa pôvodnej dohody malo mať Rusko v spoločnom projekte 51-percentný podiel -- Bulharsko a Grécko si mali rozdeliť zvyšných 49 percent rovným dielom.