Riziko a výnosovosť finančných aktív pri kapitalizácii dôchodkových úspor sú rovnaké ako predpokladaný rast miezd pri priebežnom systéme financovania dôchodkového zabezpečenia. Uviedol to na konferencii Hospodárska a sociálna politika v predvstupovom procese generálny riaditeľ DDP Pokoj Michal Szabo, vedúci sekcie sociálneho poistenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR od roku 1998 do roku 2002.
Súčasná koncepcia počíta s predčasným odchodom do dôchodku, mala by však určiť hranicu predčasného odchodu do dôchodku. "Každému je jasné, že človek v šesťdesiatich piatich rokoch už nevládze pracovať a chce už skôr odísť do dôchodku. Preto by mal byť stanovený limit predčasného odchodu do dôchodku, napríklad na 60 rokov," povedal M. Szabo.
Vyjadrenia členov poradenského tímu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o tom, do akej miery úspory v kapitalizačnom pilieri nahradia dôchodcom mzdu, považuje M. Szabo za prehnané. Bude existovať tlak za strany inflácie, ktorá určite nebude dosahovať priemer 2 % ako v Európskej únii za posledných desať rokov. Prispôsobovanie sa cenám eurozóny bude sprevádzať u nás vyššia inflácia, teda znehodnocovanie úspor, a preto výnosy nebudú veľké.
Riaditeľ spoločnosti Slávia Capital a niekdajší člen poradenského tímu Ivana Švejnu, Július Strapek, sa na jeseň minulého roku v rozhovore pre týždenník Formát vyjadril, že náhrada bude dosahovať 70 % mzdy. Neskôr I. Švejna musel jeho názor uviesť na pravú mieru. Na odbornom seminári ministerstva povedal, že cieľom zavedenia kapitalizačného piliera je zachovať 40-percentnú náhradu mzdy.
M. Szabo si myslí, že súčasný stav slovenskej ekonomiky nebude dovoľovať prudké zníženie daňového zaťaženia. V druhom kapitalizačnom pilieri by štát mal poskytovať len záruky v oblasti určenia pravidiel. Významnú úlohu v trhových ekonomikách majú najmä dobrovoľné systémy dôchodkového poistenia. Vďaka nim je možné dosiahnuť mieru náhrady mzdy v dôchodkovom veku 50 %.
M. Szabo sa venoval vo svojom príspevku tiež úlohe doplnkových dôchodkových poisťovní v dobrovoľných systémoch. Doplnkové dôchodkové poistenie poskytuje okrem výnosov najmä to, že príspevok zamestnávateľa je odpočítateľnou položkou (poznámka redakcie: po prijatí navrhovanej reformy daní by však DDP o túto výhodu mali prísť). Dnes je v ňom viac ako 500 000 poistencov, čo je asi štvrtina ekonomicky aktívnych občanov Slovenska. V systéme doplnkových dôchodkových poisťovní by sa mali zmeniť štyri dôležité zásady. Prvým je postavenie depozitára, ktorým by mala byť len dôveryhodná banka. Depozitár by nemal povoliť operácie, ktoré poškodia poisťovňu. Správcom aktív by mohol byť obchodník s cennými papiermi. Kontrolu účtovných výkazov by mali robiť audítori tak, aby existoval prehľad o uskutočnených obchodoch. V doplnkovej dôchodkovej poisťovni by mal byť oddelený majetok poistencov a jej zakladateľov. Okrem toho by mali byť oddelené finančné prostriedky poistencov, teda prispievateľov od poberateľov dávok.
StoryEditor