Slovenské mestá a obce pri vykurovaní začínajú masovo siahať po alternatívnych palivách, spravidla po drevoštiepke. Využívaním biomasy totiž dokážu domácnostiam zlacniť teplo takmer o desať percent. „Dokážeme usporiť na jeden byt minimálne 50 eur,“ objasňuje hlavnú príčinu Peter Molčan, primátor Sabinova.
Mesto preto v blízkej budúcnosti plánuje ďalšiu investíciu vo výške až 3,3 milióna eur do vykurovania biomasou. Chce pripojiť ďalší kotol a vzájomne prepojiť kotolne.
Vše - obecne - atraktívne
Bioteplo však nie je dominantou menších miest obklopených lesmi, ako je Sabinov. Ďalšie projekty za milióny eur plánujú napríklad i podstatne väčší Prešov či Banská Bystrica. „Jednu tepláreň na biomasu uvedieme do prevádzky koncom roka. Pre ďalšiu s kombinovanou výrobou tepla a elektriny už je vydané stavebné povolenie,“ podčiarkuje hovorkyňa mesta Monika Pastuchová.
Prešov sa zase budúci rok chystá rekonštruovať plynové kotolne na biomasové. Podľa hovorkyne Veroniky Gazdovej tak mesto zníži spotrebu plynu o päť miliónov kubických metrov.
Za atraktivitou biomasy však nestoja len ceny tepla. Zároveň umožňuje znižovať závislosť od dovozu plynu. „Spaľovanie biomasy má výhody predovšetkým v nezávislosti od plynu – plynová kríza 2009,“ upozorňuje Andrej Fáber z Energetického centra Bratislava. Navyše pestovanie biomasy, ktorú netvoria len štiepka či pelety, by podľa Fábera prinieslo nové pracovné príležitosti do menej rozvinutých regiónov.
Biomasu ženie dopredu i možnosť financovať projekty z verejných zdrojov. Len prostredníctvom environmentálneho fondu môžu obce získať až 95 percent z investície. Z Operačného programu źivotné prostredie až polovicu na západnom či šesťdesiat percent na východnom a strednom Slovensku.
V ohrození korupcie
Hybnou silou biomasy je však i záujem privátneho sektora podieľať sa na realizáciách. Kotolne totiž predstavujú relatívne stabilnú investíciu. „Výroba a dodávka tepla podliehajú regulácii ÚRSO. Z toho vyplýva návratnosť investícií,“ vysvetľuje Ján Šnyr, špecialista marketingu a komunikácie spoločnosti Stefe SK. Záujem súkromných investorov participovať i na samotnej výstavbe potvrdzuje napríklad Natália Banduričová, riaditeľka spoločnosti Stavbykomfort, ktorá zabezpečuje vykurovanie Prešova.
Práve atraktivita investícií by sa mohla stať biomase osudnou. „Spustí sa živelný rozvoj. S ním sa rozbujní korupcia, ktorá systém rozvráti tak, ako pri slnečných elektrárňach,“ prezrádza možné úskalia Ladislav Židek, generálny riaditeľ organizácie Biomasa. Tá združuje najmä obce využívajúce biopalivo. Podľa jeho slov riziko zosobňujú najmä veľkí investori. Úskalia biotepla predstavujú i vyššie finančné nároky na logistiku, potreba skladovania a otázna dostupnosť biopaliva najmä počas zimy, keď sú lesy zasnežené.
Rovnako na intenzite naberajú hlasy, ktoré biomasu spochybňujú z ekologického hľadiska.
„Biomasa, hlavne pri nesprávnom spaľovaní, dokáže vyprodukovať množstvo oveľa nebezpečnejších látok ako je CO2,“ poukazuje docent Marián Mikulík, ktorý sa problematike venoval na Katedre energetickej techniky Žilinskej univerzity. Ďalší odborníci z brandže dodávajú, že na efektivitu i ekologickosť spaľovania má kľúčový vplyv i skladovanie materiálu. Napríklad spaľovať navlhnuté drevo znižuje celkový výkon zariadení.