Hoci chuť brať si na seba úvery tak firmy na prvý pohľad nestratili, ako ukazujú čísla Národnej banky Slovenska, medziročný nárast za vlaňajšok je slabší, než bol rok predtým. Dokonca v prípade investičných úverov nedosahujú stále ani spolovice počet z roku 2009.
„Vlani si firmy zobrali z bánk úvery za 10,7 miliardy eur, čo je takmer 17,6-percentný nárast, ešte rok predtým bol tento medziročný nárast 20,7-percentný,“ spresňuje Ján Porázik, analytik spoločnosti Fincentrum. Ako pritom dopĺňa Peter Kolárik z portálu Total Money, viac ako polovicu novoposkytnutých úverov tvorili naďalej prevádzkové úvery, pätinu investičné, len šesť percent úvery na nehnuteľnosti a zvyšok ostatné úvery. Ako ukazujú čísla zo začiatku roka, chuť firiem zadlžovať sa zatiaľ trvá. „Na investíciu do obnoviteľných zdrojov čerpáme aj my úver z banky. Z investície za 20 miliónov predstavujú zdroje z banky asi 70 percent, zostatok sú naše vlastné,“ potvrdzuje napríklad predseda predstavenstva spoločnosti Arca Capital Rastislav Velič o zámere firmy investovať do výstavby fotovoltaických elektrární.
Prevládajú prevádzkové úvery
V objeme prostriedkov však naďalej najväčšiu časť tvoria prevádzkové úvery. V zadlžovaní sa tak vedú maloobchodníci, developeri a stavebníci či spoločnosti z energosektora. „Stavebníctvo, priemysel a obchod tvoria chrbtovú kosť slovenského hospodárstva a je len prirodzené, že majú významný podiel na všetkých úveroch poskytnutých podnikom,“ konštatuje Porázik. Ako dodáva, často ide o sumy, ktoré si firmy nevedia zabezpečiť samy. V prípade obchodu a priemyslu podľa neho zohrávajú stále významnú úlohu práve prevádzkové úvery. „Naša spoločnosť plánuje v tomto roku preinvestovať na Slovensku viac ako sto miliónov eur. Využívame kombinované zdroje financovania z vlastných finančných zdrojov ako aj externých úverov,“ priznáva aj hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák.
Prevahu prevádzkových úverov potvrdzujú aj banky. „Podnikatelia sa sústreďujú na optimalizáciu svojich nákladov a posilňovanie likvidity. Dopyt po investičných úveroch je skôr nahradený dopytom po krátkodobom prevádzkovom financovaní,“ konštatuje hovorkyňa Unicredit Bank Zuzana Ďuďáková.
Firmy pritom najčastejšie tieto peniaze využívajú na kúpu a zariadenie nehnuteľností. „Zvýšený záujem o úverovanie u podnikateľov z maloobchodu a stavebníctva spočíva najmä z vyššej potreby krátkodobého preklenutia nesúladu medzi príjmami a výdavkami,“ ozrejmuje hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny Zuzana Eliášová.
Podmienky bánk
Tento rok analytici zmenu v trende nečakajú. „Neotvára sa veľký priestor na to, aby niektorý zo sektorov rástol výraznejším tempom, ako tomu bolo v roku 2011 alebo 2010,“ myslí si Kolárik. Dokonca očakáva sprísnenie podmienok aj zo strany bánk. „Kreditné riziko podnikov je výrazne vyššie ako v prípade domácností. V druhom rade je tu tlak na postupné zvyšovanie kapitálovej primeranosti zo strany regulátorov,“ dopĺňa ho Porázik. Firmy podnikajúce v stavebnom sektore či developerstve sú ostražité, no nateraz skôr optimistickejšie.
„Spozorovali sme isté zlepšenie zo strany prístupu bánk. Sú už pripravené prefinancovať projekty,“ tvrdí Velič. Obdobne Peter Gabalec zo Slavia Capital hovorí, že s investíciami aj za pomoci bánk počítajú aj tento rok.