S narastajúcou pravdepodobnosťou napadnutia Iraku spojeneckými vojskami rastie aj napätie na svetových komoditných burzách, kde od polovice decembra rapídne stúpajú ceny tohto čierneho zlata. Aj keď objemy ropy prúdiacej na trh sú fakticky stabilné, psychologický faktor -- v podobe možného výpadku dodávok z Blízkeho východu -- vytiahol ceny benchmarkov (t. j. napríklad ropa WTI obchodovaná v New Yorku alebo ropa Brent obchodovaná v Londýne) vysoko nad psychologickú hranicu 30 USD za barel (barel = 159 litrov). Aj keď sa členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) tešia z pre nich výhodnej ceny za barel, uvedomujú si vznikajúce riziko poklesu výkonnosti západných ekonomík závislých od ropy a občasnými vyjadreniami o nahradení produkcie Iraku, prezentovanými najmä ústami ropného ministra Saudskej Arábie, psychologický tlak čiastočne eliminujú. Takéto vyjadrenia majú však väčšinou len krátkodobý účinok, ktorý sa obmedzuje na obdobie dvoch alebo troch burzových seáns -- ekvivalentne času, ktorý tejto téme venujú médiá. V psychóze očakávania vojny v Iraku však prišla s prekvapujúco odhodlaným postojom aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA), ktorá je pripravená uvoľniť strategické ropné rezervy "pružne, a ak to bude nutné, tak aj masívne", píše denník Wall Street Journal. "Sme pripravení reagovať na situáciu, v ktorej sa ocitneme," povedal novinám výkonný riaditeľ IEA Claude Mandil, ktorý na tento post nastúpil len minulý týždeň. Ako ďalej informoval, ak to bude nevyhnutné, agentúra je schopná zareagovať uvoľnením rezerv v priebehu pár hodín. Až 26 štátov združených v IEA kontroluje najväčšie strategické ropné rezervy na svete, ktoré sú uložené v rôznych oblastiach USA, Európy, Japonska a Južnej Kórey. C. Mandil je podľa vlastných slov oprávnený vydať rozhodnutie otvoriť kohútiky rezerv bez potreby zvolávať radu IEA a pýtať si od nej povolenie. K tomuto kroku má podporu od všetkých členských krajín IEA vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré nesúhlasia s napadnutím Iraku bez odobrenia Organizáciou Spojených národov. Zhruba v rovnakom čase Kuvajt, ktorý priamo hraničí s Irakom, informoval o zabezpečení svojich exportných kapacít aj v prípade vojny, resp. opakovaného napadnutia vojskami Saddáma Husajna. Tieto správy by mohli mať na cenu ropy upokojujúci vplyv.
Irak vyťaží asi 2 % svetovej dennej produkcie ropy. V prípade vojny kohútiky na ropovode vedúcom do tureckého prístavu Ceyhan určite zatvorí. Oveľa väčšou hrozbou však ostáva obmedzenie produkcie štátov susediacich s Irakom alebo prípadné teroristické útoky Husajnových stúpencov na ropné zariadenia v tomto regióne.
StoryEditor