Čeliac čoraz vyššiemu záujmu o národnú menu, po tom, ako petrodoláre zaplavili ekonomiku v bezprecedentných objemoch, sa ruská centrálna banka rozhodla prvýkrát od hospodárskej krízy v roku 1998, ktorá viedla k prepadu meny, pre politiku silného rubľa.
Podľa ruských novín The Moscow Times centrálna banka pôvodne plánovala, tak ako po minulé roky, znehodnotiť ruskú menu aj v roku 2003, a to na 33,7 rubľa/USD, teraz však tvrdí, že nevyhnutný bude skôr silný rubeľ, aspoň počas obdobia vysokých cien ropy. Ako oznámil guvernér centrálnej banky Sergej Ignatiev, vláda splní inflačné ciele, čo znamená mieru inflácie vo výške 10 až 12 % posilnením hodnoty rubľa o 4 až 6 % v tomto roku.
Zatiaľ však čo dlhoočakávanú stabilitu meny privítali tak ruskí, ako aj zahraniční investori, Medzinárodný menový fond (MMF) vyhlásil, že bez štrukturálnych reforiem a čo najrýchlejšieho rozvoja sektora malých a stredných podnikov bude hospodársky rast v budúcnosti ohrozený. MMF, ktorý, mimochodom, hral jednu z hlavných úloh pri dlhovom a devalvačnom fiasku v roku 1998, varoval pred "príznakmi, spomalenia hospodárskeho rastu", a to aj napriek výhodám, ktoré pre Rusko ako kľúčového vývozcu surovín znamenajú pokračujúce vysoké ceny ropy.
Aj keď silnejší rubeľ bude nepochybne znamenať problémy pre domácich výrobcov, keďže sťaží ich konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch, podľa analytikov však zároveň bude v nasledujúcich obdobiach tlačiť na redukciu úrokových sadzieb, čím ešte zvýši terajší úverový rozmach v Rusku. Najväčšou výhodou silnejšej domácej meny oproti doláru však určite podľa ekonóma Petra Westina z investičnej banky Aton bude vytvorenie priateľskejšieho prostredia pre zahraničných investorov. Ako uviedol, posilnenie rubľa zatraktívni Rusko z pohľadu investičných možností, a to nielen preto, že investori sa budú môcť sústrediť na dlhodobé plánovanie svojich aktivít v Ruskej federácii, ale aj preto, že Rusko sa stane lacnejšou krajinou aj pre iných ako amerických investorov. Nevýhody pocítia len ruskí domáci producenti, ktorí budú nútení prehodnotiť svoju štruktúru nákladov, ale podľa P. Westina ruská vláda už myslela aj na tieto problémy a plánuje zníženie daňového zaťaženia.
Vyhlásenie S. Ignatieva však na trhy príliš nezapôsobilo. Podľa vedúceho ekonóma investičnej spoločnosti Trojka dialog Jevgenija Gavrilenka má banka nepomerne menší vplyv na menové trhy ako by si ľudia mysleli. Ako dodal, ruská ekonomika je diametrálne odlišná napr. od americkej ekonomiky a vyhlásenia guvernéra ruskej centrálnej banky nemajú taký dosah na trhy ako vyhlásenia šéfa Fedu.
StoryEditor