Euro včera začalo druhý rok svojho účinkovania v hotovostnej podobe. V bezhotovostnej forme však pôsobí oveľa dlhšie. Zajtra uplynie štvrtý rok od prvého priameho súboja eura a amerického dolára na svetových devízových trhoch.
Prvý "hotovostný" rok bol pre euro úspešný. Spoločná mena dvanástich európskych štátov sa oproti americkému doláru dostala na najvyššiu úroveň za posledné viac ako tri roky. V priebehu uplynulých 12 mesiacov sa euro posilnilo postupne takmer o jednu pätinu. Kým v úvode minulého roka sa jedno euro predávalo na trhoch za necelých 89 amerických centov, v prvých dňoch tohto roka stojí euro už 1,05 amerického dolára. Nad úrovňou 1,05 USD/1 EUR sa euro nachádzalo naposledy v októbri 1999.
Rast eura nie je podmienený zvyšujúcou sa konkurenčnou schopnosťou Európy vo vzťahu k USA. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1999, Kanaďana Roberta Mundella, zaostáva eurozóna za USA v ekonomickej výkonnosti asi o dva štvrťroky.
Analytici sa domnievajú, že za posilňovaním eura nestoja ekonomické dôvody, ale predovšetkým rastúca hrozba vojnového konfliktu v Iraku, ktorá podkopáva dolár. "Je to skôr politická ako ekonomická záležitosť," povedal na margo zhodnocovania eura Audrey Childe-Freeman z Canadian Imperial Bank of Commerce. Vo vyjadreniach pre agentúru Bloomberg uviedol, že na oslabovanie amerického dolára pôsobia okrem Iraku aj problémy so Severnou Kóreou, ktorá napriek veľkému odporu USA rozvíja svoj jadrový program.
Ekonomické problémy eurozóny, ktorej Svetová banka predpovedá na tento rok značne nižší hospodársky rast ako USA, potvrdzuje aj pokles celkovej produkcie priemyselných podnikov v decembri, sprevádzaný prepúšťaním zamestnancov a poklesom nových objednávok. Index nákupných manažérov eurozóny, meraný agentúrou Reuters, klesol pod kritickú hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje pokles od rastu.
Pokles priemyselnej produkcie, ktorá vytvára v 12 členských štátoch menovej únie asi pätinu hrubého domáceho produktu, neveští podľa analytikov na najbližšie obdobie nič pozitívne. Ekonomickí experti Európskej únie si dokonca myslia, že eurozóna, ktorá ročne produkuje tovary a služby za vyše 7 biliónov dolárov, sa po minimálnom hospodárskom raste v minulom roku dostane v tomto štvrťroku do červených čísel. Na ročnej báze by však eurozóna mala rásť. Veľa bude závisieť od Nemecka, produkujúceho až tretinu všetkých ekonomických výstupov menovej únie. Prezident Federácie nemeckého priemyslu Michael Rogowski je v tomto ohľade skeptický. Ako uviedol pre Bloomberg, "nemecká ekonomika sa v roku 2003 bude zotavovať veľmi pomaly". Export sa podľa neho síce zvýši, domáci dopyt však bude výrazne zaostávať. Analytici predpovedajú, že HDP Nemecka porastie v tomto roku len o pol percenta. Na budúci rok by to malo byť lepšie. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prognózuje Nemecku 2,2-percentný rast, kancelár Gerhard Schröder je skeptickejší, keď očakáva iba 1,5 percenta.
StoryEditor