Výrazný medziročný rast vývozu tovaru pokračoval aj v marci. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšil o 24,4 percenta, čo predstavuje najvyššiu dynamiku rastu exportu od januára 2001. Slovenskí exportéri vyviezli tovar a služby v hodnote viac ako 63 miliárd korún. Zrýchlilo sa aj tempo rastu dovozu tovaru na 14,8 percenta pri dovoze za takmer 67 miliárd korún. Saldo zahraničného obchodu tak bolo pasívne v objeme 3,6 mld. Sk, čo je o viac ako polovicu nižšie ako v marci minulého roka.
"Pokračujúce vysoké tempá rastu vývozu a dovozu zatiaľ čerpajú z nízkej porovnávacej základne. Táto výhoda však v druhej polovici roka vyprchá, rovnako ako obmedzenie spotrebného dopytu obyvateľstva pod tlakom vládnych korekčných opatrení, a až potom sa ukáže, ako na tom slovenský zahraničný obchod v skutočnosti je," myslí si Pavol Ondriska zo Slavie Capital.
Za prvý štvrťrok kumulatívny objem deficitu zahraničného obchodu dosiahol takmer sedem miliárd, čo predstavuje v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka pokles o 64,1 percenta. Celkovo sa export v prvom štvrťroku zvýšil medziročne o 22,1 percenta, keď najsilnejší prírastok zaznamenal vývoz vozidiel, plavidiel a dopravných zariadení (+9,727 mld. Sk). "Tradične silný prírastok exportu si naďalej zachovali nosné odvetvia slovenského hospodárstva ako kovy a kovové výrobky a stroje a zariadenia, ktoré vzrástli o 6,816 mld. Sk, resp. o 5,665 mld. Sk," uviedol Mário Blaščák, analytik Ľudovej banky. Silný rast však zaznamenal aj export rôznych priemyselných výrobkov a cenovo podmienený export nerastných surovín.
Rast objemu dovozov ovplyvnila predovšetkým vysoká cena ropy a zemného plynu, a to aj napriek posilňovaniu slovenskej meny oproti americkému doláru. Súčasný pokles ich cien a čoraz slabší dolár prinesie podľa Ondrisku úľavu tohto tlaku na deficit. Najvyšší nárast dovozu zaznamenali vozidlá, plavidlá a dopravné zariadenia, nasledované nerastnými surovinami a tretiu priečku obsadili plasty. Až za nimi boli dovozy kovov a strojov, čo podľa Blaščáka svedčí o raste exportnej výkonnosti v nosných odvetviach hospodárstva. Pokles dovozov strojov však nemožno považovať za pozitívny, keďže je považovaný za investičné statky, ktoré následne môžu zvýšiť export Slovenska. Podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky je to však len dočasný jav. Trend medziročného poklesu deficitu by mal pokračovať aj v ďalších mesiacoch. Tento trend tak vytvára väčší priestor pre centrálnu banku na zníženie úrokových sadzieb, keďže ani výrazné posilňovanie slovenskej koruny nemalo za dôsledok zvýšenie schodku obchodnej bilancie
Podľa analytikov si NBS ponechá redukciu úrokových sadzieb ako hlavný intervenčný nástroj v prípade ďalšieho posilnenia kurzu koruny na devízovom trhu. Čiastočným limitom pre centrálnu banku pri znižovaní úrokových sadzieb ostáva zvyšovanie tempa rastu inflácie. Blaščák však vzhľadom na to, že rast cien je spôsobený hlavne administratívnou úpravou cien, očakáva, že centrálna banka pristúpi k zníženiu úrokových sadzieb v horizonte 1 -- 3 mesiacov.
Schodok obchodne bilancie v mil. Sk
marec 2002 -7 344
apríl 2002 -5 495
máj 2002 -10 885
jún 2002 -5 828
júl 2002 -6 816
august 2002 -3 958
september 2002 -8 185
október 2002 -13 155
november 2002 -9 466
december 2002 -13 450
január 2003 -860
február 2003 -2 544
marec 2003 -3 554
StoryEditor