Od roku 2000 sprevádza finančný trh v SR stály pokles úrokových sadzieb. Dôvodom je dokončenie reštrukturalizácie bánk. Ďalšou príčinou bolo sprísnenie podmienok pri poskytovaní nových úverov firemným klientom. V tejto situácii sa začalo popri zavádzaní spotrebných úverov rozvíjať aj hypotekárne úverovanie. Pomocná ruka štátu spočívala nielen v legislatívnych úpravách, ale aj v dotačnej politike zameranej na zníženie konečnej úrokovej sadzby, ktorú platí občan z hypotekárneho úveru. Finančné krytie tzv. dlhých peňazí si banky na Slovensku obstarali emisiami hypotekárnych záložných listov (HZL).
Hypotekárny záložný list je verejne obchodovateľný dlhopis, ktorého menovitá hodnota vrátane výnosov z neho je krytá pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam. HZL patria medzi tzv. pevne úročené cenné papiere s kupónom vyplácaným majiteľovi cenného papiera v polročných alebo v ročných intervaloch. Slovenská daňová legislatíva zatraktívnila dopyt po týchto produktoch bánk tým, že úroky oslobodila od dane z príjmu. Nulová sadzba dane motivovala na kúpu aj takých investorov, ktorí sa inak báli dlhodobej splatnosti istiny HZL -- 5 rokov.
Hypotekárne záložné listy sa vyznačujú niekoľkými výhodami. Prvou je možnosť okamžitého zobchodovania za aktuálne trhové ceny (môže to byť však výhoda aj nevýhoda -- v závislosti od vývoja úrokových sadzieb od momentu kúpy HZL do momentu jeho predaja pred splatnosťou HZL, investor stráca iba v prípade, ak nechce čakať na konečnú splatnosť cenného papiera a predá ho v čase, keď na peňažnom trhu sú vyššie sadzby ako v čase nákupu HZL). Druhou výhodou je prednostné uspokojenie pohľadávok ich majiteľov pred ostatnými veriteľmi v prípade krachu hypotekárnej banky. To robí z tejto investície najbezpečnejšiu formu dlhodobého uloženia voľných peňazí investora (a to aj napriek tomu, že nie je chránený podľa zákona o ochrane vkladov).
Na slovenskom trhu sa obchoduje s HZL viacerých emitentov. Niektoré bankové emisie boli určené aj retailovej klientele. Nominálne hodnoty HZL sú zväčša 100 000 Sk, v jednom prípade to bolo iba 10 000 Sk. Klienti jednej z najväčších bánk si mohli tieto zaknihované cenné papiere zakúpiť priamo na jej pracoviskách. Jedinou podmienkou bolo oznámenie čísla účtu v Stredisku cenných papierov a realizácia hotovostného alebo bezhotovostného vkladu.
Úrokové sadzby týchto cenných papierov sú 7,30 až 7,50 % p. a. Ak by sme úroky z HZL chceli porovnať s výnosmi dlhodobých termínovaných vkladov s polročne, prípadne ročne vyplácanými úrokmi zdaňovanými 15-percentnou zrážkovou daňou, museli by byť pri rovnakom čistom výnose termínované vklady úročené 8,75 % p. a. Takéto sadzby však pri žiadnych typoch viazaných účtov nebolo možné získať ani pred rokom. Investori nakupujúci HZL v závere roka 2001 a začiatkom roka 2002 získali okrem výhodných úrokov oveľa viac! Pri pevne úročených cenných papieroch sa cena odvíja od aktuálnych úrokových sadzieb. Tie sa medzitým u nás prepadli na historické minimá, čím spôsobili súčasný rast trhovej ceny HZL o 9,50 % nad ich nominálnu hodnotu. Pri dnešnom predaji hypotekárnych záložných listov by ich majiteľ celkovo po jednom roku zarobil 7,50 % plus 9,50 %, teda až 17 %!
Výnosy z HZL by tak tromfli aj viaceré v súčasnosti veľmi preferované investície do podielových fondov. V ďalšom vývoji ceny sú už analytici opatrní. Momentálny výnos do splatnosti už pre nových záujemcov o kúpu HZL neprekročí 4,90 až 5 % ročne (tzv. renditu investície).
StoryEditor