K surovinám, ktoré v poslednom čase zažívajú renesanciu, patrí aj nikel. Tona tohto kovu sa v piatok kótovala približne na úrovni 8 900 USD, čo od začiatku roku zodpovedá zvýšeniu ceny o 23 %. Ako na porovnanie uvádza denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, v septembri 2001 sa nikel kótoval na úrovni 4 375 USD za tonu.
Vyhliadky niklu sú v krátkodobom horizonte síce obmedzené a cenu môže ovplyvniť aj prípadné zabezpečovanie ziskov z kurzu, no analytici Credit Suisse First Boston si myslia, že nikel má spomedzi základných kovov najlepšie predpoklady na ďalší vzostup ceny. Podľa ich názoru v rokoch 2004 a 2005 však môže vzniknúť deficit ponuky aj napriek tomu, že výrobcovia plánujú rozšíriť kapacity zhruba o 540 tis. ton. Analytici v tomto roku očakávajú zvýšenie dopytu o 7 %, no výroby len o 2,2 %. Organizácia International Nickel Study Group pritom zistila, že vlani sa produkcia niklu znížila o 2,3 % na 1,18 mil. ton, kým dopyt vzrástol o 4,7 % na 1,15 mil. ton.
Z krátkodobého hľadiska cenu niklu podporuje pokles stavu na skladoch o 1 100 ton a trvalý vysoký dopyt z Číny. Navyše, odvrátenie štrajku v ruskom metalurgickom konglomeráte Norilskij nikel, a teda aj zmiernenie obáv z prerušenia dodávok nestačili negatívne ovplyvniť cenu niklu. Z tohto vývoja je jasné, že aj v prípade niklu niektorí špekulanti stavajú svoje nádeje na faktore zvanom Čína. Dopyt v tejto obrovskej krajine sa totiž vlani medziročne zvýšil o 11 % na 83 tis. ton a v tomto roku môže stúpnuť až na 116 tis. ton. Príčinou je zvýšenie čínskej výroby nehrdzavejúcej ocele o 20 %, ktorej základ tvorí nikel vďaka svojej odolnosti proti korózii a pevnosti.
Tento kov má pritom široké použitie v rozličných oblastiach, veď na svete sa používa viac než 300-tisíc produktov, napríklad kuchynské nádoby či drôty pre elektronické zariadenie. Čistý nikel sa používa pri výrobe laboratórnych nástrojov a vďaka schopnosti absorbovať vodík je vhodný na výrobu katalyzátorov. Suroviny s obsahom niklu sa ťažia približne v 20 krajinách na všetkých kontinentoch a spracúvajú sa zhruba v 25 štátoch. Nikel sa dá relatívne jednoducho spracúvať na plechy či drôty, hoci jeho zlúčeniny sú rakovinotvorné. Najväčší producenti niklu v 1. polroku 2002 vyrobili 592-tisíc ton: štáty bývalého východného bloku (168-tisíc ton), americký kontinent (128 tis. ton), Európa (102 tis. ton) a Oceánia (80 tis. ton). Dopyt v danom období dosiahol 588 tis. ton a najväčšími odberateľmi boli Európa (226 tis. ton), Ázia (191 tis. ton) a Amerika (84 tis. ton).
StoryEditor