Európska centrálna banka (ECB) je pripravená podporiť ekonomický rast eurozóny a stabilizovať finančné trhy eurozóny, ak sa začnú objavovať prvé negatívne dosahy vojny v Iraku. "Keď to bude nevyhnutné, zareagujeme," povedal v závere minulého týždňa prezident centrálnej banky eurozóny Wim Duisenberg. Finančné trhy sa podľa neho môžu spoľahnúť na dostatočné množstvo likvidity aj v takých výnimočných situáciách, ako je iracká kríza.
Európska komisia v uplynulých dňoch zrevidovala prognózy ekonomického rozvoja pre eurozónu iba na 1 percento z pôvodných 1,8 percenta. Komisári sa spoliehajú na to, že centrálna banka zníži kľúčové úrokové sadzby, aby odvrátila Európsku úniu od prípadnej recesie.
Duisenberg sa na rozdiel od komisie zdráha predpovedať, ako sa v nasledujúcich mesiacoch ekonomika bude vyvíjať. Rozmery a trvanie konfliktu môžu byť podľa neho rôzne, a preto je v súčasnosti "jednoducho nemožné" predvídať, ako sa vojna dotkne hospodárstva únie. "O ďalších krokoch môžeme rozmýšľať, až keď bude jasnejší rozsah, intenzita a trvanie vojny," zdôraznil šéf ECB.
Ekonomické problémy členských štátov eurozóny nesúvisia len s vojnou a prechádzajúcou neistotou okolo nej. Nemecká ekonomika, ktorá vytvára tretinu produkcie Európskej menovej únie, totiž stagnovala už v závere minulého roka. Nedarí sa ani francúzskym exportérom, ktorí v januári vyviezli do zahraničia najmenej tovarov za ostatných 12 mesiacov. Komisia sa aj vzhľadom na tieto skutočnosti domnieva, že eurozóna, ktorú tvorí 12 štátov používajúcich euro, sa v prvom polroku dostane do červených čísel, teda bude klesať. Klaus Baader, analytik z londýnskej firmy Lehman Brothers Holding, sa domnieva, že ECB sa stáva oveľa senzitívnejšou na rast, preto predpokladá, že vedenie ECB sa bude na jednom z najbližších rokovaní vážne zaoberať otázkou zníženia úrokov. "Výhľady ekonomiky sa veľmi zhoršili," povedal v tejto súvislosti Baader.
ECB naposledy uvoľňovala menovú politiku 6. marca. Vtedy znížila úroky o 25 bázických bodov (stotín percenta) na súčasných 2,5 percenta. Išlo už o šiestu redukciu úrokov od začiatku roku 2001. Naproti tomu podobná úroková sadzba v USA má oproti eurozóne iba polovičnú hodnotu. Zníženie úrokov už naznačujú aj trhy. Termínované obchody na euro so splatnosťou v júni sa prevádzali v závere minulého týždňa pri úrokovej sadzbe 2,36 percenta. Aj Duisenberg naznačil, že európski centrálni bankári sa budú zameriavať na Fed, centrálnu banku USA, s cieľom vyrovnať úrokové rozdiely medzi oboma finančnými systémami. Úrokový diferenciál stále totiž hovorí v neprospech eura, o ktoré je síce väčší záujem, prejavuje sa to však v jeho posilňovaní. A zhodnocovanie znevýhodňuje domácich vývozcov na zahraničných trhoch.
StoryEditor