Oceľ ostáva jednou z mála komodít, pri ktorých sa ešte stále neuskutočňujú termínové obchody. Túto situáciu by chcela zmeniť Newyorská komoditná burza (NYMEX).
Ako uviedol denník The Wall Street Journal Europe (WSJE), keďže oceľ sa už dlho predáva priamo, od výrobcu rovno zákazníkovi, prípadne cez sprostredkovateľov (centrá pre obchod so základnými kovmi), kupci ocele majú len málo možností na zmierňovanie rizika v čase cenových výkyvov. Za posledný rok sa pritom ceny ocele zvýšili o 50 percent a ceny základných výrobkov ako valcovaných plechov za horúca vzrástli viac než dvojnásobne. Podľa agentúry Reuters na kľúčovom trhu ocele, v USA, analytici síce očakávajú skoré dosiahnutie stropu, no napriek tomu nikto nepredpokladá nástup opačného trendu, teda výraznejší prepad cien. Ako uviedol Wilbur Ross zo spoločnosti International Steel Group (ISG), nedávna konsolidácia a reštrukturalizácia amerického oceliarskeho sektora by mala zabrániť výraznejšiemu poklesu v cenách ocele.
Vysoké ceny tak ostávajú a mnohí kupci musia hľadať menej efektívne cesty na znižovanie rizika. Napríklad chicagská spoločnosť Esmark začala využívať kôš akcií, obligácií, derivátorov a komodít, ktoré aspoň zhruba kopírujú ceny ocele. Tento stav by chcela zmeniť Nymex, ktorej viceprezident Robert Levin uviedol, že oceliarsky priemysel "bude mať termínové obchody pravdepodobne do roka". Ako dodal, Nymex má už pripravenú technológiu, ktorú stačí "len spustiť", burza si však chce byť istá, že sa na projekte budú v dostatočnej miere podieľať aj samotné oceliarske spoločnosti.
Podobný projekt už skôr začala pripravovať konkurenčná Londýnska burza kovov (LME), rozhodla sa však, že najskôr spustí termínové obchody s plastmi. "Pri oceli je nevyhnutné dlhšie obdobie na rozvoj tohto trhu než v prípade plastov," povedal šéf marketingu LME Craig Hewett. Napriek tomu, že začali skôr, projekt termínových obchodov v prípade ocele sa nepredpokladá v Londýne skôr ako v roku 2005.
Odborníci z tejto oblasti podľa WSJE si však nie sú istí úspechom zamýšľaných termínových kontraktov, čiastočne preto, že oceľ sa na rozdiel od zlata alebo pšenice nedá tak jasne definovať ako samostatná komodita. Okrem toho problémom je aj nízka podpora zo strany oceliarskych firiem a priemyselných združení. Napríklad, doteraz žiadna z väčších búrz pre termínové obchody neponúkla kontrakty na oceľ. Naopak, ponúkajú ich malé burzy v Indii a Iráne. Mnohí producenti často odmietajú viazať suroviny na termínové kontrakty v obave, že stratia moc pri určovaní ceny. Medzi tých, ktorí s termínovými obchodmi pre oceľ nesúhlasia, patria Americký inštitút pre železo a oceľ a spolu s ním aj U. S. Steel Corporation. Nedávno však prezident spoločnosti John Surma pripustil, že "ak bude mať tento projekt viacero zástancov, nakoniec sa presadí". Naopak, termínové obchody podporuje ISG, už preto, že výrazne znížia cenové výkyvy na trhu.
StoryEditor