Falšovanie peňazí siaha hlboko do histórie a s príchodom moderných reprografických zariadení -- počítače, skenery, farebné tlačiarne, kopírky, digitálne fotoaparáty -- nabralo drastické rozmery. Falšuje sa domáca i zahraničná mena. Proti peňažným falzifikátom a ich tvorcom je niekoľko spôsobov obrany -- od kvalitných ochranných prvkov na bankovkách počnúc, až po sprísňujúce tresty za peňazokazectvo.
Už v roku 1929 sa delegáti ženevskej konferencie uzniesli na tom, že je potrebné zriadiť protifalšovateľské centrá, ktoré budú spolupracovať a vymieňať si informácie o falšovaní a zachytených nových typov falzifikátov. Dnes vo všetkých členských štátoch Európskej únie pôsobia národné centrá pre analýzu falzifikátov bankoviek a mincí. Európske i národné analytické centrá majú prístup k spoločnej sieťovej databáze, k systému monitorovania falzifikátov -- Counterfeit Monitoring System, kde sú zhromaždené údaje o falšovaní eura. Ide o komplexnú technickú, štatistickú a geografickú databázu, z ktorej čerpajú centrálne banky i policajné orgány
Falšovanie na Slovensku
Pokusy o uvádzanie falzifikátov bankoviek do obehu sú aj na Slovensku. "Ide tak o slovenské platidlá, ako aj eurá a doláre," uviedla pre HN hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Marta Bujňáková. Od januára do konca augusta tohto roku polícia zaznamenala 582 prípadov, z nich 80 objasnila.
V roku 2003 bolo 846 takýchto prípadov a 2004 to bolo 881 prípadov. Podľa Bujňákovej sa zvýšila objasnenosť. Kým v roku 2003 bolo objasnených 61 prípadov, vlani to bolo 73 a za osem mesiacov tohto roka 80 prípadov.
Medzi najčastejšie falšované bankovky patrí nominálna hodnota tisíc korún, no nájdu aj päťtisíckorunáčky. Slovenské bankovky, ale i eurá a doláre, majú celý rad tzv. ochranných znakov. Pri zvýšenej opatrnosti je ich možno vo väčšine prípadov rozoznať i voľným okom.
"Prevencia aj v tomto prípade je potrebná -- nevymieňať si peniaze mimo finančných inštitúcií, hmatom a zrakom si všímať na bankovkách kvalitu papiera, vodoznak, opticky premenlivú farbu, kovový prúžok, irizujúci pruh, hologram a pri bankovkách s vyššou nominálnou hodnotou i sútlač a iné ochranné prvky," zdôraznila Bujňáková.
Najčastejšími miestami, kde sa páchatelia takéto platidlá snažia dať do obehu, sú podľa nej stánky a tržnice, kde býva slabé svetlo. Taktiež využívajú tlačenice najmä v malých prevádzkach. Ich majitelia objavia falošné peniaze často až pri počítaní alebo odovzdávaní tržby v banke.
"Ak občan získa podozrenie, že ide o falzifikát, ihneď by to mal hlásiť orgánom činným v trestnom konaní alebo obrátiť sa na najbližšiu banku. Podozrivú bankovku preskúma Národná banka. Treba rátať s tým, že ak sa skutočne potvrdí, že ide o falzifikát, jej držiteľ nemá nárok na náhradu, navyše je povinný poskytnúť polícii vysvetlenie, odkiaľ, kedy a od koho získal takúto bankovku," dodala Bujňáková.
Centrálna banka
Národná banka v tomto procese odhaľovania falšovateľov peňazí má úlohu expertného orgánu. V prípade podozrenia, že ide o falšovanú alebo pozmenenú bankovku, je jedinou oprávnenou inštitúciou, ktorá vydá definitívne expertné stanovisko, či ide o pravú bankovku, alebo falzifikát, respektíve pozmenenú bankovku. Všetky ďalšie úkony sú v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a následne orgánov justície, informoval HN hovorca NBS Igor Barát.
"Do problémov s falzifikátmi sa môžu dostať občania, ktorí z nepozornosti prijmú falošné platidlo, a potom sa s ním pokúšajú platiť. Dopúšťajú sa trestného činu. Mali by byť pri preberaní bankoviek opatrní, obozretní a mali by si overiť, či prijímané bankovky nie sú podozrivé. Väčšina ochranných znakov bankoviek je totiž rozoznateľná hmatom alebo voľným okom. Ak má občan podozrenie, že konkrétna bankovka, ktorú dostáva, nemusí byť pravá, nie je povinný ju prevziať a má právo žiadať inú," doplnil Barát.
Kto dáva falzifikáty do obehu
Falzifikáty slovenskej meny dávajú do obehu najmä študenti, respektíve mladí nezamestnaní, ktorí majú k dispozícii technické zariadenia, schopné reprodukovať bankovky, uviedla krajská policajná hovorkyňa v Prešove Magdaléna Fečová.
"Falzifikáty slovenskej a cudzej meny okrem USD zhotovujú na počítačoch a na ich výrobu využívajú aj multifunkčné zariadenia. V roku 2003 boli objavené najmä prípady, keď si mladiství vyrábali takéto bankovky bez ochranných prvkov a dávali ich do obehu. Koncom roku 2003 bol zvýšený výskyt falzifikátov bankoviek v hodnote 500 a 1 000 Sk, ktoré boli vyrobené počítačom. Takmer všetky pochádzali z jednej dielne. Najviac sa ich vyskytlo v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Falzifikáty bankoviek USD sa zhotovujú ofsetovými strojmi a vyskytujú sa vo všetkých stupňoch nebezpečnosti od 1 až po 5," dodala Fečová.
Spomedzi cudzích štátnych príslušníkov, ktorí dávajú do obehu falzifikáty, sú stále najpočetnejšou skupinou občania Číny a Vietnamu. Sú podľa Fečovej cieľovou skupinou, na ktorú sa zameriavajú distribútori falzifikátov z Ukrajiny a Bulharska. Ich falzifikáty väčšinou zachytí až banka. Ukrajinci aj sami dávajú falzifikáty do obehu najmä na východe Slovenska.
Pokiaľ ide o falzifikáty euro, bývajú v rôznych nominálnych hodnotách. Vo väčšine prípadov sú predkladatelia neznámi a ak sa podarí zistiť totožnosť predkladateľa, ide zvyčajne o bankovky dovezené zo zahraničia ako odmenu za prácu.
StoryEditor