StoryEditor

Ktorú pamäťovú kartu si vybrať

21.06.2005, 00:00
Autor:
(lr)(lr)

Konštrukcia digitálnych prístrojov si s ich vznikom vynútila aj vývoj nového média na ukladanie dát. Počiatočné dva druhy záznamových médií (CompactFlash a SmartMedia) sa vďaka neúprosnému konkurenčnému boju, ale najmä nemožnosti dohody medzi firmami rozrástli až do súčasného počtu siedmich druhov. Vznik nových typov podnietila najmä potreba vyššej záznamovej kapacity, na ktorú už niektoré druhy neboli vybavené. Použitie pamäťových kariet je v súčasnosti naozaj široké -- dátové projektory, DV kamkordéry, handheldy, laptopy, palmtopy, tlačiarne, MP3 prehrávače, GSM telefóny, PDA, televízne prijímače, zvukové záznamníky atď.

Záznamové médiá
Základným princípom väčšiny pamäťových médií je využívanie fyzikálnej vlastnosti polovodičov (tzv. Flash Memory). Z toho vyplýva, že tieto médiá nemajú žiadne pohyblivé prvky, sú rýchle, odolné i pri práci v teréne (neprekážajú im vibrácie, nárazy, preťaženie atď.) a spoľahlivé. Elektrický náboj, ktorý zodpovedá digitálnemu signálu, je uložený do kondenzátora. Ten ho dokáže udržať aj dva roky a je napojený na elektroniku fotografického prístroja alebo čítačky zabezpečujúcej čítanie a prepis údajov. Aj keď pamäťových médií vzhľadom na možnosti ich opakovaného použitia netreba toľko ako filmov, rozdiel v cene medzi filmom a takýmto pamäťovým médiom nie je v súčasnosti taký veľký.
Na trh bolo uvedených viacero druhov pamäťových médií, na veľkú škodu zákazníkov, žiaľbohu, vzájomne nekompatibilných. Že by týmto počinom utrpeli ich výrobcovia, sa však povedať nedá. Aké sú vlastne rozdiely medzi pamäťovými kartami? Ak neberieme do úvahy maximálne dosiahnuté kapacity, ktoré sa postupom času vzájomne dobiehajú a predstihujú, a rozmery, potom sa líšia hlavne energetickými nárokmi, rýchlosťou zápisu a čítania dát a, samozrejme, aj cenami. Medzi najznámejších výrobcov pamäťových kariet môžeme zaradiť firmy A-data, Apacer, Delkin Devices, Hitachi, Lexar, Matsushita/Panasonic, Pretec, Samsung, Sony, SanDisk, Toshiba a Transcend. Aby bolo jednoduchšie sa v spleti skratiek aspoň trochu vyznať, v krátkosti si predstavíme jednotlivé typy kariet.

CompactFlash Card
CompactFlash karta (CF) je v súčasnosti najrozšírenejším záznamovým médiom. Má integrovaný ATA radič a 50-pinový konektor. Má napájanie 3,3 a 5 V s automatickou detekciou, nízkou spotrebou energie a vysokou odolnosťou proti nárazom. Vyrába sa vo dvoch variantoch. CF Type I má hrúbku 3,5 mm a CF Type II má hrúbku 5 mm.

IBM MicroDrive
Inou, menej prebádanou cestou sa vydala firma IBM, ktorá ako prvá na svete vyrobila na základe počítačových pevných diskov miniatúrny harddisk MicroDrive. Má rozmery 35,5 × 42,8 × 5 mm, kapacitu 1GB a hmotnosť iba 16 gramov. Určitou nevýhodou je až trikrát vyššia spotreba energie ako pri karte CF. MicroDrive je trocha citlivý na mechanické zaobchádzanie.

SmartMedia Card
Karta SmartMedia (SM) je najtenšia pamäťová karta na trhu. Má napájanie 3,3 V a veľmi nízku spotrebu elektrickej energie. Od júla roku 2002 sa prestali vyrábať prístroje so slotmi pre tieto karty. Karty, samozrejme, sú na trhu ešte dostupné.

Memory Stick Card
Memory Stick kartu (MS) uviedla na trh v októbri 1998 firma Sony. Použila ho pre svoj prvý prístroj DSC-F55E nového radu Cybershot. V čase svojho vzniku bola najmenšia zo všetkých médií a svojím tvarom pripomína zmenšenú žuvačku. Jej konektor obsahuje 10 pinov. Majú napájanie v rozsahu 2,7 -- 3,6 V.

Memory Stick DUO Card
Z dôvodov potreby využívania najmä v časti fotoaparátov, v digitálnych kamerách (na záznam fotografií), mobiloch a Network Walkmanoch bol vytvorený polovičný formát, čo sa týka rozmeru, ktorý dostal názov Memory Stick Duo (MS Duo).

MultiMedia Card
MultiMedia Card (MMD) s veľkosťou malej poštovej známky má integrované špeciálne rozhranie so 7 pinmi na rýchly zápis a čítanie údajov. Majú napájanie od 2,7 do 3,6 V a vyznačujú sa nízkou spotrebou energie.

Secure Digital Card
Ochrana autorských práv, najväčšia nevýhoda pamäťových kariet SmartMedia a CompactFlash, je už hudbou minulosti. Firmy Matsushita, SanDisk a Toshiba vyvinuli v roku 2000 nový priemyselný štandard pre pamäťové karty s označením Secure Digital Card -- SD Card (SD). Je plne kompatibilná s už používanou kartou MultiMedia Card, od ktorej sa líši iným rozhraním s 9 pinmi. Podporuje štandard SDMI a vyznačuje sa vysokou kapacitou. Kartu možno uzamknúť proti zápisu, mazaniu dát.

XD-Picture Card
Firmy Fujifilm, Olympus a Toshiba sa spojili pri vývoji novej karty, ktorá nahradila dosluhujúcu kartu typu SmartMedia, ktorej maximálna kapacitu zostala na úrovni 128 MB. Nová xD-Picture Card (xD) bola uvedená na trh 30. 6. 2002. Je to v súčasnosti najmenšia pamäťová karta na trhu a jej predpokladaná najvyššia kapacita má dosiahnuť až 8 GB. Je o 10 % menšia ako Memory Stick Duo a takmer o 80 % menšia ako jej najväčší konkurent Secure Digital. Aj napriek tomu, že je priamou nasledovníčkou kariet SmartMedia, nie je s nimi kompatibilná. Podobne ako pri karte SmartMedia, aj pri xD karte nie je integrovaný radič. Ten treba nainštalovať do fotoaparátu. Vďaka tomu sú výrobné náklady pomerne nízke, podobne ako pri karte SmartMedia, čo sa priaznivo odzrkadlilo aj na cene novej xD karty. Ceny budú podobné. Má napájanie 3,3 V, 18-pinové pripojenie a malú spotrebu energie.
V krátkej prehľadnej tabuľke uvádzame v súčasnosti používané druhy pamäťových médií.

Rýchlosť zápisu
Väčšina používateľov pri kúpe pamäťovej karty nemá ani tušenie, že pamäťové karty sa rozlišujú nielen podľa typu, kapacity a výrobcu, ale aj podľa rýchlosti. Ide nielen o rýchlosť zápisu údajov na samotnú pamäťovú kartu, ale aj o rýchlosť čítania (prenosu) údajov do PC. Tí skúsenejší vedia, že také niečo jestvuje, ale málokto vie, ako sa rýchlosť kariet vyjadruje a aký je jej význam. Z veľmi jednoduchého dôvodu sa v prípade udávania rýchlosti pamäťových kariet udáva ako základná rýchlosť 150 kB/s, pričom už prvá generácia pamäťových kariet CF pracovala s rýchlosťou 4× (600 kB/s). Vývoj postupom času zvyšoval pracovnú rýchlosť na 12×, 40×, 60× a aktuálnym maximom je 80× (12 MB/s). Rôzni výrobcovia pristupujú rôzne aj k označovaniu rýchlosti. Niektorí ju označujú už spomenutým číselným označením (80×), iní iba názvom, napríklad: Ultra II, Extreme III, Hi-Speed alebo PRO HIGH SPEED.

Akú veľkú pamäťovú kartu?
Prvé karty pracovali s pamäťou veľkou iba 4 MB. Na terajšie pomery je to žalostne málo, ale keď si uvedomíme, že rozlíšenie prvých digitálnych prístrojov sa pohybovalo okolo 300 000 obrazových bodov, zase až tak málo to nebolo. V súčasnosti dosahujú pamäťové karty kapacitu 516 MB a najnovší pevný disk firmy IBM dokonca až 1GB.
Doteraz bežne používaný štandard sa vyznačuje tým, že každý výrobca dodáva s digitálnym fotoaparátom aj pamäťovú kartu s malou (niekedy až smiešne) kapacitou. Preto každý vlastník nového digitálu sa nevyhnutne začne obzerať po kúpe novej karty, samozrejme, s väčšou kapacitou. Ale s akou? Pri rozhodovaní treba zvážiť, v akom rozlíšení a v akom formáte si budeme fotografie ukladať, či v niektorom z kompresných pomerov (JPEG) alebo nekomprimovane (TIFF, RAW). Objem dát pri jednotlivých snímkoch je priamo závislý aj od štruktúry snímaného záberu. Čím bude farebnejší (žiarivé farby), tým bude mať snímka vyššiu hodnotu v kB. Naopak, pri tmavých (sivých) farbách alebo pri záberoch so zábleskovým prístrojom bude mať snímka nižšiu hodnotu v kB. Pri väčšine fotoaparátov sa zobrazovanie počtu zvyšných snímok prepočítava na priemernú hodnotu. Takže sa niekedy ľahko môže stať, že pri fotografovaní zhotovíme viac snímok ako ukazuje počítadlo.
Rast objemu dát, ktoré poskytujú aj amatérske prístroje, ktoré majú už v súčasnosti bežné 5-megové rozlíšenie, nie je malý. Na tabuľke č. 1 veľmi dobre vidieť, ako sa mení objem komprimovaných dát jednej snímky s rastom rozlíšenia obrazového snímača v závislosti od stupňa kompresie. A to ide iba o údaje v komprimovanom JPEG formáte. Počet snímok, ktoré možno zapísať do kariet (tabuľka č. 2) rôznych kapacít, nám jasne ukazuje obmedzenie množstva najmä pri nižších kapacitách. Z tejto prehľadnej tabuľky si možno zvoliť potrebnú kapacitu pamäte, ktorá nám pri našom štýle fotografovania s následným spracovaním snímok bude najviac vyhovovať. Trochu komplikovanejšie je to v prípade, keď sa pri fotografovaní kombinujú dva formáty: JPEG a TIFF. Vtedy je už situácia skutočne neprehľadná a zložitá. V každom prípade je výhodnejšia o niečo väčšia kapacita pamäte, aby sme nemuseli pri fotografovaní zbytočne šetriť a aby bolo z čoho vyberať. Alebo si možno kúpiť viac kariet s menšou kapacitou, samozrejme, v závislosti od cien kariet. Náročnejšie prístroje umožňujú zápis aj nekomprimovaných dát vo formátoch TIFF alebo RAW -- tabuľka č. 3.

Legenda ku snímku Typy kariet: Zľava doprava -- karty typu CF, SM, MS, MS Duo, SD a xD

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/informacne-technologie, menuAlias = informacne-technologie, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
19. máj 2024 21:27