Jurkovič: Budúcnosť je v centralizácii IT podporovanej mobilitou

Spoločnosť Oracle patrí k skúseným a najväčším celosvetovým dodávateľom špičkových podnikových aplikácií a databáz. S generálnym riaditeľom pobočky Oracle na Slovensku Jozefom Jurkovičom sme sa porozprávali o informačných technológiách na Slovensku, dôsledkoch globalizácie i niektorých aktuálnych otázkach informatizácie spoločnosti. Najprv sme sa ho však spýtali, kde vidí hlavné paradigmy a nové smery rozvoja aj vo väzbe na slovenský trh.
- Začnem azda druhou časťou otázky: dôležité je, že nemusíme slovenský trh oddeľovať od svetového alebo európskeho. A pokiaľ spoločnosť ako taká ešte len naberá kurz praktickej integrácie do Európskej únie, z hľadiska informačných technológií a systémov sme na Slovensku už dávno integrovaní s celým svetom. V našej oblasti netrpíme žiadnym komplexom malosti či menejcennosti. Vývoj IT na Slovensku je veľmi podobný ako všade inde vo svete, hlavné smery sú totožné, trh je otvorený a konkurencia silná.
Ak by sme predsa len hľadali výrazný rozdiel medzi slovenským trhom a trhom, povedzme, našich blízkych vyspelých susedov - Rakúskom a Nemeckom - objavíme ho v jeho nasýtenosti. Dovolím si tvrdiť, že slovenský trh zďaleka nie je nasýtený informačnými technológiami a ponúka dodávateľom technológií a riešení obrovský priestor. Odhadujem, že miera penetrácie nášho trhu informačnými technológiami je iba štvrtinou toho, čo je realitou vo vyspelých krajinách. A v tom vidím veľkú výzvu pre dodávateľov IT, takých veľkých ako je Oracle, či malých, lokálnych.
A paradigma je tiež jasná - globalizácia a centralizácia. Centralizáciu si vlastne vynucujú ekonomické tlaky, ekonomická situácia na trhu - silná konkurencia, finančné tlaky, tlaky na to, aby konečne bola jasná preukázateľná návratnosť investícií do informačných technológií. Aj keď návratnosť sa nie vždy dá exaktne vyčísliť. Ako, povedzme, vykalkulujete spokojnosť zákazníkov alebo spokojnosť vlastných zamestnancov... Faktom však je silná orientácia na zvýšenie efektívnosti. Veľké firmy sťahujú svoje informačné systémy do jedného - dvoch centier, globalizujú ich tak, aby ušetrili náklady na prevádzku, ako aj náklady na personál, náklady na údržbu týchto systémov, atď. To si zasa vynucuje na druhej strane dokonalý prístup k takýmto systémom, dokonalý prístup z každého miesta, kde sa vaši zamestnanci nachádzajú. A to si podmieňuje ďalšie investície predovšetkým do mobility zamestnancov alebo mobilných systémov. Teda budúcnosť bude patriť centralizácii podporovanej mobilnými systémami. Mohli by sme to vyjadriť sloganom: prístup k informačnými systémom kedykoľvek, odkiaľkoľvek a akokoľvek. Presne taká je aj stratégia Oracle: globalizácia databázových systémov, globalizácia serverových systémov, dôsledná centralizácia, investície do mobilných systémov.
Sú z vášho pohľadu naši užívatelia a trh na nezvratný proces globalizácie pripravení?
- Ako ktorí... Väčšina bojuje s problémom, že investície do informačných technológií, ktoré vložili, sú viac-menej na prežitie. Ale na to, aby mohli zvýšiť kvalitu, aby sa dostali na európsku úroveň a boli schopní konkurovať firmám z Európskej únie, potrebujú ďalšie investície. Ale oproti minulosti takéto investície musia byť vysoko návratné!
Ako sa vo firme vyrovnávate s faktom, že slovenský trh je malý a limitovaný je aj rezervoár veľkých zákazníkov, ktorí vlastne dokážu zabezpečiť dodávateľovi dynamiku a veľké obraty...
- Áno, slovenský trh je malý, to je realita. A v zásade na nej nič nezmeníme, či budeme integrovaní v Európe alebo nebudeme. Náš trh aj napriek tomu, že budeme v EÚ, bude mať svoje špecifiká. Ide o to ich akceptovať, predvídať a prispôsobiť sa im. To je základne pravidlo aj pre veľkú medzinárodnú spoločnosť akou je naša. Ak si zoberieme obrat našej firmy s jednotlivými kategóriami zákazníkov, tak viac ako z 50 perc. ho tvoria predovšetkým veľké firmy. Je to však dvojsečná zbraň - stabilita aj riziko zároveň. Ak stratíte veľkého zákazníka, spôsobí to citeľný výpadok v obrate. O takýchto zákazníkov nikto nechce prísť, ani my. Preto sa veľkým klientom treba venovať osobne, na úrovni manažéra alebo obchodného riaditeľa vyčleneného iba pre daný podnik. Na druhej strane riziko treba rozkladať, a preto je vhodné generovať najmenej 50 perc. obratu z veľkého počtu menších zákazníkov a tomu treba prispôsobiť podnikateľský model.
My sa tomu, samozrejme, tiež prispôsobujeme a posilňujeme podnikanie týmto smerom. V týchto dňoch uvádzame na trh špeciálny produkt vyvinutý pre Slovensko, špeciálne pre naše stredné a malé podniky, ktorý je atraktívny z hľadiska funkcionality aj ceny.
Zrejme je reč o sade aplikácií Oracle E-Business Suite Special Edition...
- Áno. Netajíme sa ambíciou týmto riešením výrazne zaujať malé a stredné podniky. Uvedomujeme si, že segment stredných a malých podnikov na Slovensku zatiaľ ešte nie je veľmi vyvinutý, ale je veľmi perspektívny. A práve integrácia do spoločnej Európy, integrácia do NATO môže tento typ trhu veľmi dynamicky a prudko rozvíjať. Sme toho svedkom nakoniec aj dnes, keď k nám prichádzajú veľké podniky, nech už je to ďalší rast Volkswagenu alebo investície Citro#235#nu na zelenej lúke v Trnave, či investície Whirlpoolu v Poprade. Silné nadnárodné firmy, ktoré u nás otvárajú svoje prevádzky, vlastne okolo seba generujú rodinu slovenských drobných podnikov - subdodávateľov - ktoré im budú poskytovať výrobky alebo služby. Aj pre takýto typ firiem je určená sada nových aplikácií.
Oracle E-Business Suite Special Edition je vlastne prednastavené riešenie založené na osvedčených aplikáciách sady Oracle E-Business Suite, určené pre spoločnosti strednej a menšej veľkosti. Implementácia uskutočnená certifikovanými partnermi spoločnosti Oracle (Certified Applications Partner) zaručí nižšie implementačné náklady a minimálne riziko. Sada aplikácií Oracle E-Business Suite Special Edition poskytuje stredne veľkým a menším spoločnostiam prístup k presným a spoľahlivým informáciám, ktoré sa dajú využívať na podporu rozhodovania v celej spoločnosti. Svojimi modulmi: Financie, Objednávky, Sklady, Majetok a Nákup pokrýva najdôležitejšie podnikové procesy.
Poďme však teraz ešte hlbšie do slovenskej reality. Ako vnímate proces informatizácie spoločnosti, najmä štátnej a verejnej správy. Mnohí tvrdia, že je to vlastne kapitola sama osebe, je to proces, ktorý tu čiastočne nejakými impulzmi štartuje a vzápätí zhasína a nie a nie nabrať solídnu dynamiku a rýchlosť...
- Je to dosť háklivá otázka. Ja si nemyslím, že by sa tu nerobilo nič. Vidieť čiastkové výsledky - máme zákon o elektronickom podpise, nový telekomunikačný zákon, pripravuje sa zákon o elektronickom obchode, teda je tu tendencia napredovať. Slovensko pristúpilo na program eEurope plus. Teda máme dané určité medzinárodné "noty", podľa ktorých by sme mali ísť a ja myslím, že podľa nich aj pôjdeme. Problém, ktorý ste nastolili v otázke, je zrejme veľmi široký a zakorenený v slovenskej spoločnosti ako takej, minimálne v jej horných poschodiach. Ako som už povedal, svetom vládne globalizácia, centralizácia. Viete si predstaviť dnes akúsi centralizáciu informačných systémov v štátnej správe? V situácii, keď jednotlivé ministerstvá sú ovládané rôznymi politickými stranami a záujmovými skupinami... Centralizácia je jednoznačne jedno z riešení. Centrálny systém zjednoduší údržbu, má nižšie náklady, a, samozrejme pomôže k transparentnosti vzťahov. Ale kým sa nedostaneme v štátnej alebo verejnej správe do situácie, že politickí činitelia a manažment stavia iba na odbornú stránku veci, dovtedy budeme mať duplicitné, a teda aj nákladné riešenia.
Centralizácia - to môže u niekoho evokovať nie najlepšie pocity...
- Pozor, centralizácia neznamená, že všetko by muselo byť centrálne. Pochopiteľne, systém alebo informatizácia štátnej správy je veľmi zložitý proces a iba naivný človek by sa domnieval, že to všetko môže byť centralizované do jedného obrovského systému, na ktorom to všetko funguje. Je samozrejmé, že bude existovať veľa rôznych systémov. Musí to mať takpovediac hlavu aj pätu a práve to by mala vymedziť stratégia informatizácie, ktorá už je určitým spôsobom spracovaná. Netvrdil by som, že neexistuje žiadna stratégia informatizácie spoločnosti. Sami sme sa vyjadrovali k niektorým celospoločenským dokumentom. Vieme, že sa na tom veľmi ťažko a tvrdo pracuje, nie je to jednoduché. Je to veľmi zložitý a komplexný proces, veľa vecí sa urobilo, mnoho ostáva urobiť. Problém je len v jednom: ako sa dohodne vlastne celá tá štátna správa a jej zložky navzájom. Pretože tam treba prijať jednoznačné rozhodnutia a povedať: za túto časť informačného systému bude zodpovedný ten a bude sa realizovať tak a za tú časť zase onen. Treba to takpovediac rozškatuľkovať, rozdeliť, nemusí to byť jeden jediný obrovský centrálny systém, ale musí byť spracovaná stratégia a musia byť prijaté určité rozhodnutia.
Prejdime ešte k problematike verejného obstarávania informačných systémov. To je možno ďalší horúci zemiak. Aké vy máte skúsenosti s verejným obstarávaním?
- Je faktom, že prakticky každý väčší projekt, ktorý sa riešil verejným zaobstarávaním, bol nejakým spôsobom prerušený, odložený, pozdržaný, x-krát vyhodnocovaný, pripomienkovaný a trvalo roky, kým reálne naštartoval. Je to viac-menej už pravidlo. Dalo by sa to jednoducho zvaliť všetko na zákon. Zákon je zlý, treba ho prerobiť. Ale ja si nemyslím, že je to iba v litere zákona. Samozrejme, zákon prispel svojou mierou k tomu, že procesy sa naštartovali takýmto neželaným smerom. Ale problém je, ako vždy - v ľuďoch. Ľudia predovšetkým musia chcieť a v tom je ten problém. Teraz nehovorím o chcení jednotlivých ľudí, ktorí sú za to zodpovední. Hovorím skôr o politickej vôli, pretože tento proces transparentnosti sa dá, samozrejme, dostať pod kontrolu, dá sa ustrážiť, ale musí tu byť určitá vôľa politickej elity. Domnievam sa, že takáto vôľa dnes ešte nie je, alebo na ňu nedozrel čas... A s tým sa musí predovšetkým niečo spraviť.
Mnohí však vkladajú nádeje do procesov, ktoré sú celoeurópske a ktoré nás v rámci integrácie do EÚ zasiahnu a vnesú takpovediac určité systémové zmeny a zvyklosti bez ohľadu na to, kto si čo želá.
- V tomto smere by som nebol až takým veľkým optimistom. Aj v Európe to nefunguje automaticky. Samozrejme, že EÚ nám nadiktuje určité postupy, určité spôsoby, ale vieme, že ľudia sú veľmi šikovní a vynaliezaví vo svoj prospech... Celé je to vlastne určované prostredím, ktoré na Slovensku existuje. To je realita a musíme ju brať takú, aká je. A teraz nehovorím o korupcii a podobných veciach, ale o podnikateľskom prostredí, ktoré na Slovensku máme. Vieme, že veľa veľkých štátnych podnikov nie je ešte sprivatizovaných alebo bolo sprivatizovaných len nedávno. Vieme, že v štátnej a verejnej správe sa chystajú v podstate výrazné investície do informačných technológií. To znamená, že veľa peňazí sa bude rozdeľovať vlastne prostredníctvom majiteľa, ktorým je štát, čo, ako vieme, nie je dobrý vlastník... Keď na Slovensku bude podnikateľské prostredie podobné krajinám, ako je Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a podobne, zrejme aj verejné obstarávanie sa dostane na podobnú úroveň, aká je tam. Nehovorím, že tam je ideálna, ale bude posunutá niekam inam. Ak sa majetkovo-vlastnícke vzťahy na Slovensku dostanú na úroveň, ktorá je bežná inde, tak to bude fungovať. Pretože ja som nezaregistroval jediný problém pri obstarávaní so súkromnými podnikmi, kde majiteľ jednoducho rozhodol, a bolo to vybavené. Či rozhodol na základe ekonomických daností daného riešenia, alebo na základe jeho známostí s daným dodávateľom, to je už druhá vec. Ale rozhodol majiteľ, ktorý má právo tak rozhodnúť a je jediný, kto takto môže rozhodnúť. Keď tieto vlastnícke vzťahy dosiahnu takúto úroveň, zrejme aj problém s verejným obstarávaním bude niekde inde, ako je dnes.