Pri vzácnych hudobných nástrojoch je to ako pri starých obrazoch. Hodnotu im dáva najmä zachovalý stav a meno autora. Hovorí Ján Špidlen z Prahy, ktorého označujú za českého Stradivariho. Pozná dušu dreva a dokáže z neho vyrobiť tie najžiadanejšie modely.
K husliam ho priviedla rodinná tradícia, veď prvé u nich vyrobil ešte v 19. storočí jeho pradedo František. „Práca rukami mi išla lepšie a bavila ma viac, ako akékoľvek iné štúdium. A konečne som mal neobmedzený prístup do otcovej dielne,“ spomína majster husliar.
Stradivárky patria medzi najdrahšie
Talianski husliari Antonio Stradivari a Giuseppe Guarneri pred tristo rokmi prišli na to, ako vyrobiť najlepšie husle. Hoci v čase, keď žili, neboli ich nástroje považované za najdokonalejšie, rokmi získavali na hodnote. Ich odberateľmi sa stali časom aj šľachtici a králi. I preto dnes tie najkvalitnejšie historické kúsky končia v rukách súkromných zberateľov, ale i bánk, ktoré takto uchovávajú a zhodnocujú svoj majetok. „Stradivari aj Guarneri stanovili štandard na stáročia dopredu,“ hovorí Jan Špidlen.
On sám dokáže zhotoviť asi štyri nástroje do roka. Jeho zákazníkmi sú väčšinou profesionálni hudobníci z celého sveta. Napríklad Pavel Šporcl, Ivan Ženatý, Jaroslav Svěcený, alebo Gidon Kremer, Kremerata Baltica, či Leonidas Kavakos. „Teraz dokončujem jedny husle do Španielska a druhé do USA,“ dodáva. Okrem výroby nových nástrojov sa venuje aj obchodu so starými, majstrovskými, predovšetkým českého pôvodu.
Modré husle vzbudili rozruch
Pred časom Ján Špidlen verejnosť prekvapil modrými huslami. Vznikli v Taliansku v roku 2004 pri príležitosti medzinárodného workshopu venovanom inováciám. Snažil sa o zmysluplné zlepšenia huslí po stránke zvukovej i praktickej. „Český husľový virtuóz Pavel Šporcl sa pri jednej diskusii o farbe nadchol pre nevšednú farbu huslí a objednal si tie moje v modrej. Tým vlastne legitimizoval moje inovačné snaženia, za čo som mu dodnes vďačný, pretože husle predsa majú zmysel, až keď sa na ne hrá. A vynálezy väčšinou končia v šuplíku,“ smeje sa majster husliar.
Cena nástrojov rokmi rastie
Hoci Jána Špidlena označujú za českého nástupcu Stradivariho, on s pokorou tvrdí, že je to nemiestna lichôtka. „V husliarstve až história ukáže, kde je moje miesto. Žiadne tajomstvo v tom nie je. Len snaha o kvalitu bez kompromisov. A vďačím rovnakému prístupu svojich predchodcov. Tiež je dôležitá schopnosť komunikácie so svetom,“ objasňuje tajomstvo svojho úspechu. Husliarstvo dnes považuje za perspektívny odbor. Husle sú individuálne rovnako ako drevo, z ktorého sú vyrobené. Samozrejme sa ich zvuk líši, čo je dobré. Nie je pre majstra huslistu horšia predstava, ako že by hrali všetky rovnako. „Cena dobrých huslí časom rastie, rovnako ako dobrých obrazov, dobrých sôch a všetkého dobrého umenia. U huslí to podčiarkuje aj to, že sa ich zvuk časom zlepšuje. Cenu historických nástrojov ešte znásobuje ich príbeh a nenahraditeľnosť.“ Záujem o Špidlenove hudobné nástroje je už dlho stály – má zákazky asi na dva roky dopredu.
Zlákalo ho aj reštaurátorstvo
Historické nástroje často prechádzajú i rukami Ján Špidlena. Rekonštruuje ich. „Husle nie sú auto, na ktorom sa chybná súčiastka jednoducho vymení. Sú ako autorské dielo, z ktorého musíme zachrániť čo najviac. Preto tiež bývajú reštaurátorské práce náročné na čas i peniaze.“