Poľsko sa dostalo v očiach slovenskej verejnosti do začarovaného kruhu – vnímajú ho najmä cez dogmu „zlých“ potravín. Čo na to hovoríte?
Poľsko sa pohybuje medzi prvou a druhou priečkou exportéra potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov v EÚ. Obchodné potravinárske reťazce v Británii či v Nemecku (ale i u nás, samozrejme) by už bez poľských potravín nemohli ani existovať. Poľské potraviny, ktorých paleta výberu i kvality je pre nášho bežného spotrebiteľa závideniahodná, podliehajú všetkým platným normám EÚ, na ktoré sme my Európania právom takí citliví. Buďme i my na Slovensku nároční, a nebude si trúfať tých pár ziskuchtivcov, či už na poľskej alebo slovenskej strane, „predhodiť zlé potraviny“ spotrebiteľskej verejnosti.
Ako sa dnes v Poľsku robí biznis?
Poľsko je v súčasnosti najväčším stavebným a technologicko-energetickým trhom Európy. Tomu zodpovedá i prítomnosť a angažovanosť všetkých hráčov v tomto biznise na poľskom teritóriu. Z mojej osobnej skúsenosti by som prirovnal tempo, nasadenie domácich či zahraničných firiem, ako i angažovanosť miestnych autorít na všetkých stupňoch riadenia, azda k stavu, ktorý vládol na území bývalej NDR po zjednotení Nemecka. So všetkými plusmi i mínusmi. Proste je tu obrovský, dynamický trh, podliehajúci obdobne ako u nás jurisdikcii EÚ, a to ešte v našom bezprostrednom susedstve. Čiže keď to zhrniem, možnosti sú obrovské, kto chce a vie, ten si pochvaľuje.
Narastá teda počet slovenských firiem v Poľsku a naopak?
Keby ste si pozreli štatistiky, dali by ste mi za pravdu, že ani portfólio, ani počet slovenských firiem nezodpovedajú možnostiam a potrebám slovenského hospodárstva. Obrátene je to percento iné – Poliaci sú omnoho dravší v podnikaní –, ale pripomínam: poľský trh je pre slovenskú podnikateľskú obec omnoho dôležitejší ako naopak.
Podnikatelia sa u nás sťažujú na prílišnú byrokraciu. Je to podobné aj v Poľsku? Alebo sú na tom lepšie?
Byrokracia je naprieč celou EÚ a napriek deklarovaným snahám o jej znižovanie narastá. V niektorých oblastiach, ako napríklad rozbeh biznisu, sú na tom v Poľsku lepšie, v iných, ako napríklad v certifikácii, ktorá musí byť ešte stále „polonizovaná“, horšie. Konkrétne rady a návody si záujemcovia môžu pozrieť aj na našej webovej stránke www.spok.sk pod linkom: Going business in Poland, ktorú sme minulý rok aktualizovali s pomocou renomovaných medzinárodných právnych, účtovníckych a audítorských firiem pôsobiacich v Poľsku a zároveň aj na Slovensku.
Ktoré sektory poľskej ekonomiky sú aktuálne „voľné“, respektíve vhodné na otvorenie nového biznisu?
V otvorenej trhovej ekonomike, akou tá poľská je, nie nič „voľné“. Ako vhodnú by som však odporučil okrem IT-sektora či developingu, kde sa máme čím pochváliť, aj energetiku. Málokto na Slovensku vie, že viaceré slovenské firmy sa podieľali na najväčšom projekte klasickej energetiky v Európe – modernizácii Elektrárne Belchatów (mimochodom, najväčšej hnedouhoľnej elektrárne na svete), alebo práve teraz finišujú práce aj slovenských firiem na Poľskom energetickom projekte roka 2014 – prvom poľskom ropnom termináli v Gdansku. Samostatne by som spomenul plynárenstvo, kde rozmach zmeny v poľskej energetike od pôvodne uhoľnej dáva šance i slovenským firmám od projekcie cez dodávky až po montáž. Dobudovaním rozšírených kapacít prístavov na Balte a pokračujúcou výstavbou dopravnej infraštruktúry sa otvárajú ďalšie možnosti aj pre slovenské logistické firmy. Rád by som spomenul tiež najväčšiu burzu v CEE – varšavskú, alebo z iného konca: v rámci MSP v turistickom ruchu a kúpeľníctve – prilákať kvalitnými službami dnes už náročnú poľskú klientelu opäť na Slovensko.
Pre Poliakov je Slovensko častou turistickou destináciou, najmä Tatry. Čo Slováci ako turisti v Poľsku? Myslíte si, že príde čas, keď objavíme napríklad pobrežie Baltského mora?
Určite áno, dnes už pobrežie Baltu okrem domácej klientely vo veľkom využívajú najmä nemeckí dôchodcovia, ktorí vyhľadávajú kvalitné služby a miernejšiu klímu v letných mesiacoch. Našinec okrem notoricky navštevovaného Krakova už spoznáva aj Gdansk, Vroclav či Malbork alebo Mazury...
K dobrým biznis vzťahom a aj cestovnému ruchu patrí infraštruktúra. Aerolinky Air Baltic oznámili nové spojenie Popradu s Varšavou. Spojenie Bratislavy a Varšavy však stále chýba...
Nechýba len letecké spojenie Bratislavy s Varšavou. Dopravnú infraštruktúru v slovensko-poľskom pohraničí hodnotím ako jednu z najzanedbanejších v rámci celej EÚ! Preto veľmi vítame, že už i na slovenskej strane sa rozbehla výstavba napojenia diaľničnej siete (Svrčinovec – Skalité), čo aspoň čiastočne pomôže v extrémne vyťaženom priestore Sliezsko – Ostravsko – Žilinsko. Nepokrytý zostáva, žiaľ, celý východ Slovenska, železničná doprava a tak ďalej.
V čom sa podľa vás od Poliakov môžeme inšpirovať?
V schopnosti navzájom si pomáhať pri akýchkoľvek aktivitách, ktoré pomáhajú Poľsku (a to napriek vtipu, že kde sú dvaja Poliaci, tam sú minimálne tri názory – aby som to odľahčil). A potom určite v zdravej dravosti a dnes už aj profesionalite mladých podnikateľov – zvlášť tých, ktorí nabrali skúsenosti v zahraničí.
Pre mnohých by mohla byť inšpiratívna aj poľská Sillicon Valley – Dolina Lotnicza... Dá sa napríklad porovnať s tou našou, košickou Silicon Valley?
Medzi rzeszowskou Dolinou Lotniczou a košickou „Silicon Valley“ prebehli v ostatných rokoch viaceré projekty spoločnej cezhraničnej spolupráce – spomeniem aspoň Rozvoj poľsko-slovenského leteckého klastra – napríklad už teraz by slovenské firmy mohli spolu s poľskými vyrábať určité montážne diely boeingov. Etablovaná je spolupráca na akademickej pôde, výrobný sektor potrebuje však momentálne na svoj rozbeh predovšetkým dopravné spojenia.
Na záver – v čom by podľa vás štáty V4 mali intenzívnejšie spolupracovať? Ste za rozvoj spoločnej proexportnej politiky? Je veľa oblastí, v ktorých už spolupracujeme. Spomeňme len automotive! Stále je však viac proklamovaná ako realizovaná spolupráca v politikmi tak rado citovanej vzdelanostnej či inovačnej – reindustrializačnej ekonomike... Veľký dlh máme v už spomínanej dopravnej či energetickej infraštruktúre. A týka sa to i spoločnej proexportnej spolupráce: už dlhší čas nastoľujeme otázku spoločnej banky – niečo na škandinávsky spôsob – a myslím si, že jej aktuálnosť je už dnes nespochybniteľná. Celkovo potrebujeme byť viac európski a reagovať s predstihom na dianie v EÚ a vo svete. Znamená to postupovať viac spoločne, premyslene a, samozrejme, rovnocenne.