Na začiatku príbehu novodobej výroby áut na Slovensku bola idea, že automobilizmus je priemyselné odvetvie, ktoré môže naštartovať našu ekonomiku. Strojársky priemysel, ktorý mal u nás dlhú tradíciu, pomaly začínal aj v dôsledku útlmu zbrojárskej výroby chátrať a tisíce ľudí zvyknutých na svoje profesie si hľadali miesta v iných odboroch a v zahraničí.
Výrobcovia áut si na Slovensko postupne našli cestu a aj vďaka nim sa začal ekonomický rast, ktorý dnes dosahuje takmer 10 percent hrubého domáceho produktu ročne. K Volkswagenu, ktorý k nám prišiel už v roku 1991 ako prvý, sa v roku 2003 pridala francúzska automobilka PSA Peugeot Citroën a o rok neskôr kórejská Kia.
Z Devínskej do Emirátov
Opätovná cesta výrobcov áut na náš trh nebola vždy jednoduchá. Na jej začiatku stála neúspešná továreň Bratislavských automobilových závodov (BAZ) v Devínskej Novej Vsi, ktorej časť v roku 1991 kúpila nemecká firma Volkswagen. Výroba v závode so 112 zamestnancami sa orientovala na produkciu komponentov pre automobilku Škoda, ktorá sa v tom istom roku stala súčasťou toho istého nemeckého koncernu.
Keď sa v roku 1995 Volkswagen stal 100-percentným majiteľom závodu a premenoval ho na Volkswagen Slovakia, bolo jasné, že to s výrobou áut u nás myslí vážne. S prvým modelom na Slovensku začala nemecká firma už v prvom roku svojej existencie na našom trhu, bol to legendárny VW Passat. K nemu neskôr pribudli Volkswagen Golf a Seat Ibiza.
Tento rok opustilo brány závodu dvojmiliónte vozidlo a automobilka ohlásila zvýšenie produkcie z pôvodne plánovaných 220-tisíc na 250-tisíc áut Audi Q7, Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne a Volkswagen Polo.
Za prvou automobilkou, ktorá sa na Slovensko odvážila prísť ešte v časoch, keď bolo naše podnikateľské prostredie všetkým, len nie transparentným, je koncern Porsche. Teda nemecká rodina Porscheovcov, ktorej zakladateľ sa narodil na území dnešného Česka.
Bolo to pri Liberci, vo Vratislaviciach nad Nisou, a tento pán sa volal Ferdinand Porsche.
Po Porsche v rebríčku vplyvu vo Volkswagene nasleduje vláda spolkovej krajiny Dolné Sasko. Sídlo Volkswagenu leží práve tu, vo Wolfsburgu, neďaleko Hannoveru.
Okrem toho majú 5,8-percentné slovo v koncerne aj takzvaní domáci inštitucionálni investori - teda nemecké organizácie. Takmer 24 percent majú zahraniční inštitucionálni investori, čo znamená, že tieto akcie môžu vlastniť napríklad aj medzinárodné investičné fondy.
V roku 2004 chcel desaťpercentný podiel vo Volkswagene získať aj arabský emirát Abú Zabí, no nestalo sa. Aj preto Nemecko čelilo kritike za protekcionizmus. Ľudovým autám to však nebráni vyhrávať v tomto emiráte rely aj naďalej. Vo vlastníckej štruktúre sa nájdu aj drobní akcionári, ktorí obchodujú s akciami spoločnosti na burze.
I keď sa v tomto roku po skupovaní akcií Volkswagenu schyľovalo k jeho ovládnutiu výrobcom športových áut Porsche, nízka ponuka za akcie ostatných investorov znamenala, že v najväčšom európskom producentovi áut nedôjde k veľkým zmenám a Porsche len chcelo posilniť svoj hlas v automobilke.
Nemecký koncern prišiel na Slovensko v čase, keď bol každý zahraničný investor raritou a svoju neotrasiteľnú pozíciu na trhu náležite využil. Len v rokoch 1999 až 2005 boli Volkswagenu odpustené dane za 12,1 miliardy korún a jeho daňové úľavy by sa mali do roku 2008 vyšplhať na celkových 18 miliárd korún.
Na oplátku mal Volkswagen u nás preinvestovať za desať rokov spolu 45 miliárd korún. Hodnota jeho doterajších investícií by sa mala na budúci rok vyšplhať už k 60 miliardám. Spoločnosť nesmie svojmu materskému koncernu vyplácať dividendy a minimálne 90 percent svojej produkcie musí vyviezť do zahraničia. Export podniku v minulom roku dosiahol 98 percent všetkých vyrobených vozidiel a neustále rastie aj výroba súčiastok nemeckej automobilky u nás, na ktorej sa podieľa jej martinský závod.
Galský kohút je francúzsky lev
Ako víťaz Slovensko vyšlo z "konkurzu" na 28-miliardovú investíciu PSA Peugeot Citroën v strednej Európe. Medzi našimi výhodami v honbe za zahraničnými investíciami sa už vtedy uvádzala kvalitná pracovná sila a infraštruktúra. Vláda schválila pre PSA investičné stimuly v sume 6,3 miliardy korún.
Európska dvojka do trnavského závodu po jeho výstavbe presunula svoju výrobu z britského Rytonu a rozbehla v ňom produkciu Peugeotu 207, ku ktorému by mal v roku 2010 pribudnúť nový model. Slováci sa vtedy výrazne zviditeľnili v očiach Britov. Nie však príliš pozitívne: Pre stovky protestujúcich Rytončanov sme bolo tí (lacní), ktorí im kradnú prácu.
Francúzskeho leva, ktorého má Peugeot v embléme, ovláda najmä rodina Peugeotovcov, ale aj zamestnanci automobilky, skupina Caisse des Dépôts a banky Société Générale či BNP Paribas. Táto najväčšia francúzska banka, mimochodom, na Slovensku pôsobí aj bez Peugeotu: Vlastní 8,3-percentný podiel ropného koncernu MOL, ktorý zasa vlastní našu jedinú rafinériu Slovnaft.
Samotná rodina Peugeotovcov má v Peugeote 30 percent akcií a 45 percent hlasovacích práv. Hlavou rodiny je Thierry Peugeot, prasynovec zakladateľa automobilky Armanda (pozri článok Peugeot z Montbeliard). Ak by ste si chceli kúpiť akcie automobilky a jej trnavského závodu na parížskej burze, nájdete ich pod názvom Peugeot akciová spoločnosť.
Na Slovensku sa usadili aj dcérske spoločnosti koncernu Faurecia a Gefco. Práve prvá z nich pritom dodáva svoje komponenty aj do automobilov konkurenčného Volkswagenu a podieľa sa na ďalšom raste francúzskeho koncernu na stredoeurópskom trhu.
Po minuloročnej produkcii 52-tisíc áut by mala PSA tento rok u nás vyprodukovať 180-tisíc nových Peugeotov. Export bude tvoriť asi 99 percent produkcie závodu. Celková kapacita výrobného závodu na úrovni 300-tisíc vyrobených áut by sa mala naplniť v roku 2008.
Soul je vo Švajčiarsku
Zatiaľ čo sme začiatkom roka 2003 oslavovali vstup megainvestora do Trnavy, o rok neskôr sa k nám s balíčkom 37 miliárd korún na výstavbu svojho prvého európskeho závodu rozhodla vstúpiť aj kórejská automobilka Kia. Tá začala vo svojom žilinskom závode v decembri minulého roka vyrábať nový model Kia Cee´d, ku ktorému tento rok pridala športovo-úžitkový Sportage.
Do zahraničia vlani smerovalo 98 percent vyrobených áut zo slovenského závodu.
Aj majiteľom tohto producenta áut je rodina. Tentoraz ide o potomkov zakladateľa automobilky HyundaiČung Džu-Junga. Tí kontrolujú balík akcií v koncerne Hyundai Motor Corporation spolu s investičnou bankou Credit Suisse. Zvyšok majiteľov v kórejskej automobilke sú drobní akcionári a viacerí kórejskí inštitucionálni investori. Okrem samotnej Kie má na Slovensku závod aj dcérska spoločnosť koncernu Hyundai, zaoberajúca sa výrobou motorov do áut Hyundai a Kia Hyundai Mobis.
Pôvodná štátna podpora pre výstavbu automobilky z východnej Ázie sa napokon vyšplhala zo 7,4 miliardy až na 10,3 miliardy korún pre problémy s vykupovaním pozemkov. A to aj napriek tomu, že deviatim dodávateľským firmám automobilového závodu neboli napokon poskytnuté investičné stimuly vo výške 663 miliónov korún. Koncern chcel za to zažalovať Slovensko, čo sa napokon nestalo.
Už v roku 2009 by malo brány slovenského závodu opustiť 300-tisíc nových áut ázijského producenta.
Auto už vyrobíme sami
Naše automobilky sú v rukách vlády Dolného Saska a troch rodín, ktoré sa významnou mierou podpísali pod podobu sveta áut, ako ho na cestách poznáme dnes. Ich výrobné kapacity v súčasnosti stačia na komplexnú produkciu modelu auta, ktorý by nepotreboval, až na malé výnimky, žiadny dovoz súčiastok zo zahraničia. Výroba áut na Slovensku sa rozbehla viac než sľubným tempom. Neustále pokračuje rast jej produkcie a popri nej majú možnosť rásť aj ďalšie priemyselné odvetvia. S automobilkami k nám prišlo množstvo nových technológií, ktoré v prípade priaznivej konštelácie vedy umožňujú naštartovať aj strojársky výskum.
Len cez investície automobilových firiem vlani do slovenskej ekonomiky pritieklo 61 miliárd korún. Ich medziročný nárast oproti roku 2005 sa zastavil na pozoruhodných 52 percentách. "Vďaka dodávateľským firmám očakávame aj v najbližších dvoch rokoch vysoký rast investícií," tvrdí šéf Združenia automobilového priemyslu Slovenska Jozef Uhrík a otec myšlienky rozvoja výroby áut u nás.
Automobilový priemysel vlani zamestnával spolu 66 875 pracovníkov, pričom rok predtým to bolo 57 376 ľudí. Podľa odhadov Združenia automobilového priemyslu by sa už o tri roky mal ich počet vyšplhať na 100-tisíc.
Korene odvetvia u nás však boli dlho pred tým, ako nás objavil svet. Výroba áut fungovala dlhé roky v Trnavských automobilových závodoch, v Bánovciach nad Bebravou i samotnej Bratislave. Majitelia týchto závodov však nevedeli naskočiť na porevolučný vlak demokratizácie, ktorá si vyžadovala zmeny v produkcii a tvorbu konkurencieschopných produktov. K ich pádu neraz prispela aj nejasná štruktúra majiteľov a slabé manažérske riadenie. Aj keď zostalo v ich vývojových strediskách niekoľko modelov, ktoré v sériovej výrobe neuzreli svetlo sveta, bolo jasné, že na ich výrobnom programe automobilový priemysel stavať na nohy nemožno.
Pri ďalších automobilkách sme o ich priazeň bojovali s viacerými súpermi. A nie vždy sme boli úspešní. Koncern BMW, ktorý na prelome tisícročí zvažoval svoj vstup na východné Slovensko, sa napokon rozhodol postaviť svoju továreň v Nemecku, a viackrát sa v spojitosti s našou krajinou hovorilo aj o investícii americkej automobilky Ford. Kto bude ďalší, to ukáže čas...
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |