V posledných rokoch sa venuje značná pozornosť zásadám správnej výživy a občas vypukne hon na niektorú zložku našej potravy. Na čiernu listinu sa dostala aj soľ. Minerál zvaný soľ kamenná alebo aj kuchynská je súčasťou nášho tela už od čias, kedy predchodca človeka v podobe jednobunkového organizmu plával v pravekom mori.
Ako pamiatku na toto štádium vývoja máme v sebe približne 60 kg vody, v ktorej je rozpustených niekoľko rôznych minerálnych látok, vrátane soli, čiže chloridu sodného. Soľ má v ľudskom tele niekoľko funkcií. Predovšetkým je zdrojom chlóru, ktorý vo forme kyseliny chlorovodíkovej obsahuje žalúdočná šťava. Táto kyselina spôsobuje rozklad škrobu na jednoduché cukry, najmä glukózu. Nedostatok soli a tým aj žalúdočnej šťavy vedie k tráviacim ťažkostiam. Soľ je tiež súčasťou krvnej plazmy, priamo ovplyvňuje jej hustotu a krvný tlak.
Druhá zložka kuchynskej soli -- sodík -- zohráva úlohu v nervovom systéme, pretože jednotlivé vzruchy sa šíria vzájomným pôsobením sodných a draselných iontov. Sodík tiež alkalizuje črevné tekutiny a umožňuje tráviaci proces. Ľudské telo obsahuje približne 150 g sodíka, asi jedna desatina sa denne z tela vylúči a treba tento úbytok nahradiť. Požiadavka dodávať telu denne 15 g sodíka, samozrejme, neznamená, že by sme mali denne spotrebovať zhodnú dávku soli.
Soľ totiž obsahujú potraviny ako prirodzenú zložku, napríklad mäso je na soľ celkom bohaté, zato ovocie chudobnejšie. Zelenina zasa obsahuje viac draslíka, ktorý spôsobuje zvýšené vylučovanie sodíka z tela. Nedostatok sodíka v strave spôsobuje nechutenstvo a spomaľuje pribúdanie na váhe, čo treba brať do úvahy najmä u detí.
Ako teda soliť? S mierou. Bez solenia by sme mali zdravotné problémy, presoľovanie zasa škodí našim obličkách.
StoryEditor