Rozlišujú sa dva typy vírusu herpes simplex a musíme diferencovať aj tzv. primárnu a sekundárnu infekciu. HSV typ 1 sa najčastejšie vyskytuje na koži a sliznici ústnej dutiny. Vyvoláva asi 80 % ochorení v tvárovo-ústnej lokalite a 20 % perigenitálnych ochorení. HSV typ 2 je zasa častejšie v oblasti genitálií, aj keď občas môže byť príčinou herpetického ochorenia aj na tvári, a jeho percentuálne zastúpenie je opačné ako pri type 1. Pri primárnej infekcii je inkubačná doba krátka, len niekoľko dní, pri sekundárnej zriedkavo presiahne viac ako 2 až 7 dní.
Primárna infekcia vírusom sa získava najčastejšie v skorom detskom veku (od 1 do 5 rokov) a u väčšiny prebehne bez zjavného ochorenia. Dospelí pacienti, trpiaci touto často opakovaniu infekciou, svoj "večný problém" nespájajú s dávno prekonaným, vo väčšine prípadov vlastne neviditeľným ochorením. Predpokladá sa, že veľká časť infikovaných ľudí zostáva celý život nosičom vírusu. Prenos ochorenia sa šíri kontaktom (bozkom, pohlavným stykom). Po prekonanej primárnej infekcii sa tvoria protilátky. Asi 70 - 90 % dospelých má zistiteľné protilátky proti HSV. Vírus sa z tela neodstráni, vírusové čiastočky pretrvávajú počas celého života v latentnej (skrytej) forme.
Liečba herpetickej infekcie je neraz problematická. V štádiu čerstvých pľuzgierikov možno použiť roztoky a tekuté púdre s obsahom antiseptických látok. Najnovšie sa používajú krémy a masti obsahujúce rozličné druhy virostatík. Je však potrebné s ich aplikáciou začať čo najskôr, najlepšie v počiatočnom štádiu.