Technické tkaniny

V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky.
Hoci pradiareň v Kežmarku existovala už od roku 1860, celé desaťročia sa špecializovala výhradne na bytový textil, ako boli damašky, obrusy, servítky, uteráky, posteľná bielizeň, ľanový kanafas, vreckovky a chrániče kobercov.
V 30. rokoch 20. storočia sa kvôli všeobecnej kríze v priemysle produkcia zastavila aj v kežmarskej textilke, ale zakrátko po druhej svetovej vojne a znárodnení sa tam okrem tradičnej výroby rozvinula aj výroba technických textílií. Tento druh sortimentu tvorili hlavne matracové damasky, tuženky, nábytkové tkaniny, zrebné, maliarske a sedlárske plátno, rukavicovina, filtračné tkaniny, rôzne typy tkanín pre obuvníkov a obalové tkaniny. Za socializmu šli veľmi dobre na odbyt.
Po zmene režimov sa Tatraľan v 90. rokoch sprivatizoval, v rokoch 2002 až 2005 ho dokonca premenovali na Texilan. Neskôr sa však vrátil k pôvodnému názvu a teraz je dcérskou spoločnosťou českej firmy Svitap J.H.J. Svitavy. Terajšia nepriaznivá situácia v textilnom priemysle, ktorá zasiahla celú Európu, sa odrazila aj v Tatraľane, kde museli znížiť výrobu. Z technických tkanín dnes stále vyrábajú lehátkoviny, slnečníkoviny, sedlárske plátno a rukavicovinu, ako aj rôzne typy zrebných tkanín. Radikálne však klesla výroba matracových damaskov, ktoré sa využívali ako pomocné nábytkárske tkaniny. Okrem technických textílií vyrábajú aj geotextíliu pod obchodným názvom Tatratex, ktorá má využitie napríklad v stavebníctve pri výstavbe cestných a železničných komunikácií, parkovísk či skládok odpadu. Všetky suroviny na túto špeciálnu výrobu -- bavlnené, ľanové, zmesové priadze, polypropylénové pásky -- sa dovážajú. Technické tkaniny idú na vývoz do Česka, Španielska, Nemecka a Dánska, export však klesá. Geotextílie sa produkujú na domáci, český a poľský trh.