Trenčiansky kraj sa rozprestiera na severozápade Slovenska. Rozlohou je tretím najmenším a podľa počtu obyvateľov dokonca druhým najmenším krajom. Administratívne sa člení na deväť okresov. Nad slovenských priemerom je úroveň urbanizácie, keď v mestách žije 56,8 percenta obyvateľov regiónu.
Baníctvo aj obuv
Z hľadiska ekonomickej výkonnosti patrí Trenčiansky kraj na šieste miesto v rámci Slovenska. V roku 2006 sa na jeho území vytvoril hrubý domáci produkt v hodnote 4,64 miliardy eur, čím sa na celoslovenskom produkte podieľa vyše desiatimi percentami.
Priemyselná výroba sústredená v kraji je rozmanitá a spolu s poľnohospodárstvom sa výrazne podieľa na hospodárskom rozvoji regiónu. Významnými odvetviami sú elektrotechnika, strojárstvo, ťažobný priemysel a chémia, silné zastúpenie má však tiež textilný, obuvnícky a potravinársky priemysel. Región hornej Nitry je najvýznamnejšou baníckou oblasťou Slovenska, ťaží sa tu kvalitné hnedé uhlie a lignit.
Medzi najväčších zamestnávateľov v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza, Leoni Autokabel Slovakia, Continental Matador Rubber, Novácke chemické závody alebo výrobca obuvi Gabor v Bánovciach nad Bebravou.
Územím kraja prechádzajú dôležité cestné a železničné ťahy celoštátneho významu, ktoré spájajú priemyselné centrá v kraji s ostatnými regiónmi a blízkou Českou republikou.
Región má čo ponúknuť aj v oblasti cestovného ruchu. Navštevované sú početné hrady a zámky, najmä v Trenčíne a Bojniciach, známe sú aj kúpeľné miesta v Trenčianskych Tepliciach a Bojniciach.
Nezamestnanosť na uzde
Relatívne nízka ekonomická výkonnosť regiónu sa odzrkadľuje aj na výške miezd zamestnancov. Priemerná mzda zamestnanca tu v prvom polroku minulého roka dosahovala 604,05 eura, a bola tak viac než sto eur pod slovenským priemerom. Dlhodobo priaznivejšia je miera nezamestnanosti, ktorá bola v januári tohto roka na úrovni 10,33 percenta, čo je o dva a pol percenta menej ako celoštátny priemer.
Kraj má dobré predpoklady na dynamický rozvoj. Ťažiť môže najmä z rozvinutej dopravnej infraštruktúry, bohatých zásob hnedého uhlia a dostatočných kapacít pre priemysel. Hrozbou môže byť, naopak, nízka dynamika modernizácie priemyslu, slabá kúpyschopnosť obyvateľstva alebo tiež útlm výroby v niektorých priemyselných odvetviach.