Žilinský kraj je rozlohou tretí najväčší kraj a nachádza sa na severozápade Slovenska. Na jeho území žije takmer 700-tisíc obyvateľov a je teda priemerne husto osídlený. Z územnosprávneho hľadiska sa člení na jedenásť okresov. V mestách je sústredených 50,47 percenta obyvateľov kraja.
Silný v infraštruktúre
Z hľadiska ekonomickej aktivity patrí kraj k stredne výkonným regiónom. V roku 2006 sa na jeho území vytvoril hrubý domáci produkt v hodnote približne 4,64 miliardy eur, čo znamená na celoslovenskom produkte vyše desaťpercentný podiel. Kraju sa pritom v posledných rokoch darí úroveň výstupu ďalej zvyšovať.
K hospodárskej výkonnosti regiónu prispieva najmä rôznorodý priemysel. K najvýznamnejším odvetviam patrí najmä výroba motorových vozidiel, papierenský priemysel a energetika. Dôležité zastúpenie má tiež výroba strojov, potravinársky priemysel a stavebníctvo. Vhodným predpokladom jeho rozvoja je bohatá surovinová základňa. Významné sú predovšetkým zásoby štrkopieskov, tehliarskych surovín, stavebného kameňa a dolomitu.
Najdôležitejšími zamestnávateľmi kraja je automobilka Kia, Panasonic, Swedwood, ŽOS Vrútky či papierne Mondi SCP Ružomberok.
Zásoby minerálnych a termálnych vôd sa zasa využívajú v liečebnom a preventívnom kúpeľníctve. Najznámejšie kúpele sa nachádzajú v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Korytnici a Lúčkach.
Žilinský kraj má tiež veľmi dobrú dopravnú polohu. Jeho územím prechádzajú dôležité železničné a cestné ťahy vnútroštátneho i medzinárodného významu. V obci Dolný Hričov pri Žiline je lokalizované menšie medzinárodné letisko.
Nezamestnanosť na uzde
Priemerná ekonomická výkonnosť regiónu sa odráža aj na výške priemerných zárobkov zamestnancov v kraji. Tie dosahovali v prvom polroku minulého roka približne 623 eur, čo je takmer o sto eur menej ako celoslovenský priemer. Nižšia ako priemer je aj miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá v novembri dosiahla 10,62 percenta.
Kraj môže v budúcnosti ťažiť najmä zo svojej polohy a z rozvinutej infraštruktúry s napojením na európsky dopravný systém. Ložiská nerastných surovín a pomerne rozvinutá sieť stredoškolských i vysokoškolských zariadení dávajú dobré predpoklady na rozvoj priemyslu. Naopak, nevyužitý zostáva potenciál malého a stredného podnikania a ťažisko priemyslu tak leží na niekoľkých veľkých priemyselných podnikoch. Väčšia pozornosť by sa mala tiež venovať narastajúcemu zaťaženiu životného prostredia emisiami a intenzívnejšej podpore cestovného ruchu.