Michael O´Leary, šéf nízkonákladovej írskej spoločnosti Ryanair, už niekoľkokrát dôkladne zamiešal pomerom síl v európskej leteckej doprave. Rozširovaním svojich služieb v Nemecku zamotal tentoraz hlavu operátorovi Lufthansy. Ten sa musí mať naozaj na pozore. Počtom cestujúcich Ryanair predstihol už britskú leteckú spoločnosť British Airways.
Nečudo, že týždenník Barron´s vybral štyridsaťpäťročného O´Learyho medzi tohtoročných tridsať najlepších šéfov spoločností z celého sveta.
Časopis chváli tohto Íra, povestného svojím ostrým a nevyberaným jazykom za to, že pod jeho vedením sa v posledných piatich rokoch čistý zisk spoločnosti strojnásobil. Za minulý fiškálny rok, ktorý sa skončil tohtoročným februárom, vyskočil na 301 miliónov eur. Svoju expanziu nemieni vôbec spomaliť.
Viesť taký expandujúci podnik znamená, že musí ísť tvrdo a bezohľadne za svojím cieľom. Musí mať schopnosť odrážať útoky, ktoré sa naňho denne valia, a to nielen od konkurentov.
Najnovšie musí O´Leary vzdorovať podrazu britskej televíznej stanice Channel 4, ktorá tvrdí, že lietať s Ryanairom nie je bezpečné. Dve reportérky sa nechali na päť mesiacov do Ryanairu najať ako letušky, aby si overili povesť, že posádky, a predovšetkým piloti, sú veľmi preťažení, čo ohrozuje bezpečnosť cestujúcich. Piloti v civilnej leteckej doprave nesmú pilotovať viac ako 900 hodín ročne. O´Leary vraj tento predpis obchádza tým, že najíma pilotov v marci, keď sa začína fiškálny rok Ryanairu, a neráta ich nalietané hodiny v januári a februári. O´Leary sa bráni tým, že "tajné filmovanie na palube bolo nezákonné", lebo mohlo "narušiť fungovanie elektronických prístrojov".
Neobyčajne ťažké pracovné podmienky pre personál sú súčasťou O´Learyho úsporných opatrení. Je známe, že zamestnanci na ústredí si nesmú dovoliť "plytvanie", ako napríklad dobíjanie mobilov na pracovisku.
Neznáša odbory. Pred niekoľkými rokmi začali štrajkovať pracovníci vybavujúci batožinu, pretože chceli založiť odborovú organizáciu. Skôr ako najal ďalších ľudí, išiel osobne vykladať a nakladať batožinu do lietadiel. Potom najal iných zamestnancov a uzatvoril s nimi zmluvu na určitý čas, iba na rok.
Šetrí aj na sebe. Na služobné cesty lieta sám, bez sprievodu štábu poradcov a tajomníkov, čo nebýva zvykom u šéfov veľkých spoločností.
Šetrí, kde sa dá, pretože chce zostať naďalej najlacnejším leteckým operátorom v Európe. Postupne možno aj najväčším.
Ani pokračujúce globálne zdražovanie pohonných látok ho neprinútilo, aby ustúpil a zvýšil ceny leteniek o "ropnú prirážku", ako to urobila väčšina leteckých spoločností. To by radšej riskoval zníženie dividend, vyhlásil v marci.
Povedal, že pre Ryanair zvolil rovnakú stratégiu ako najväčší svetový obchodný reťazec Wal-Mart, teda dosahovať čo najvyšší obrat, a preto predávať čo najlacnejšie.
Ponúka o tretinu lacnejšie letenky ako napríklad jeho napodobovateľ a súper, nízkonákladový operátor easyJet.
Využíva prevažne malé letiská, pretože sú lacnejšie a vybavenie pred štartom je rýchlejšie. Napriek tomu O´Leary hovorí správe britských letísk, že sú to "predražujúci násilníci".
Lacná letenka, drahá voda
Neposkytuje zadarmo občerstvenie. Ušetrí tým nielen náklady na jedlo a nápoje, ale aj zníži počet členov posádky. Ak si chce cestujúci kúpiť napríklad fľašu vody, pekne sa mu predraží, zaplatí až štyri libry. Pritom za letenku dal napríklad pätnásť libier.
O´Leary neznáša cestovné agentúry. Podľa neho sa ich pracovníci len priživujú na nákladoch leteckej dopravy. "Sú to pankharti, ktorých by mali vyviesť z kancelárií a zastreliť," povedal. Čo tohto úspešného vrcholového manažéra drží v leteckej brandži? Veď vyhlasuje:
"Nie som aerosexuálny, nemám rád lietadlá a nikdy som ani nechcel byť pilotom." Po vysokej škole išiel pracovať do audítorskej spoločnosti KPMG. Potom sa živil obchodom s nehnuteľnosťami a daňovým poradenstvom.
Jedným z jeho zákazníkov bol Tony Ryan, majiteľ malej súkromnej leteckej spoločnosti Ryanair. Keď sa tento operátor v roku 1991 ocitol na pokraji bankrotu, najal si O´Learyho ako manažéra. Prevažne zásluhou tohto mladého muža sa stalo, že malý operátor začal prosperovať. V roku 1994 zakladateľ Ryanu zveril vedenie svojho podniku Michaelovi O´Learymu a venoval mu dvadsaťpäťpercentný vlastnícky podiel. Energický vrcholný manažér urobil z Ryanairu významného aktéra v európskej civilnej leteckej doprave a stal sa multimilionárom.
Pracovitosť a tvrdohlavosť
Syn írskeho farmára, najstaršie zo šiestich detí, pochytil od svojho otca pracovitosť, až tvrdohlavú priamočiarosť a vytrvalosť.
Siobhán Creatonová, ktorá napísala o spoločnosti Ryanair knihu, o O´Learym hovorí, že je "vo svojom srdci farmár". "Často sa správa ako farmár, ktorý ponúka svoj dobytok na trhu a chce ho predať čo najvýhodnejšie," dodáva.
O´Leary žije na farme vzdialenej asi šesťdesiat kilometrov od letiska v Dubline. Chová tam (vraj stratovo) hovädzí dobytok aj svoju pýchu -- pretekárske plnokrvníky, ktoré majú úspechy na dostihoch.
Má bojovú povahu, rád sa pozerá na zápasy v ragby. Oženil sa až po štyridsiatke, v roku 2003 si vzal bankovú úradníčku.
Aby sa na ceste z farmy do Dublinu nemusel zdržiavať na preplnených cestách, kúpil si pre svoj luxusný mercedes za štyritisíc libier ročne taxikársku licenciu. Umožňuje mu to používať voľnejší pruh určený autobusom.
"Je to podvod? Kým platím dane, môžem si so svojimi peniazmi robiť čo chcem," hovorí šéf spoločnosti Ryanair O´Leary.