Siemens bol jednou z prvých veľkých spoločností, ktorá po roku 1989 prišla na náš trh. Boli ste pri tom, naplnili sa vaše očakávania?
- Siemens sa tu odvtedy veľmi dobre etabloval. Rovnako dobre, ako sa vyvinula Slovenská republika, najmä keď berieme do úvahy jej situáciu po oddelení sa od Česka. Slovensko je zaujímavé ako výrobca a čoraz atraktívnejšie aj ako trh.
Pripravuje firma u nás nové projekty?
- Máme veľa projektov, čo je pri šírke našej produkcie - od železníc až po lekársku techniku - samozrejmé. Hovoriť detailne o každom z nich nemá zmysel. My sme si pred dvoma rokmi predsavzali, že nebudeme rásť len tak ako rastie trh, ale budeme k tomu pridávať jedno percento. To je jedna strana našich aktivít. Druhou je spôsob. Chcel by som spomenúť rakúsky recept na úspech: možno ho v krajine dosahovať len vtedy, ak sa vytvárajú pracovné miesta a v tejto sfére máme veľmi dobrý pocit. Pod vlajkou Siemensu tu pôsobí sedemtisíc päťsto ľudí. Navyše sú to vysokokvalifikované pracovné miesta. Nielen vo výrobe, ale aj vo vývoji.
Viete z tohto hľadiska určiť miesto Slovenska v strednej a východnej Európe, na ktorú ste expert?
- Slovensko je momentálne číslom jeden. Bolo jednou z prvých troch rokoch krajín, kam sme v období desiatich, jedenástich rokov vstúpili a súčasne sa tu rozvinuli všetky oblasti, ktorým sa venujeme. A to je pre nás dôležité. Nemať jedno alebo pár ťažísk, ale rozvíjať tu všetkých dvanásť sfér. Je to aj otázka zrelosti trhu. Zreteľné je to, keď nastúpi automatizačná technika. Je to signál, že trh sa vyvíja, že sa na ňom etablovali ďalšie podniky, ktoré si práve túto techniku vyžadujú.
Siemens predviedol - pri vstupe na Slovensko - slušnú mieru viery v naše pracovné sily, trh i ekonomiku. Vidí teraz ďalšie podobné príležitosti inde?
- Predsavzali sme si tu veľmi mnoho. Vyplnilo sa to aj preto, že politický vývoj sa stabilizoval. Čo sa nedalo celkom predpokladať. Medzičasom sa ukázalo, že Slovensko je zaujímavé pre viacerých investorov. Napríklad pre automobilový priemysel. A to je vždy kľúčový faktor na ďalší rozvoj. Určite to nebola náhoda. Dobre sa tu cítime, čo však neznamená, že inde by sme sa tak necítili. Pre nás je dôležité z regiónu strednej, východnej a južnej Európy urobiť veľkú sieť. Slovensko pritom zohráva dôležitú úlohu.
Siemens minulý týždeň ohlásil reštrukturalizáciu. Po rokovaní s odbormi síce časť zámerov zmiernil, no i tak by nás zaujímalo, či sa zmeny dotknú Slovenska?
- Opatrenia sa Slovenska ani Rakúska v žiadnom prípade nedotknú.
Napriek tomu - aký je váš názor na pnutie medzi krajinami EÚ15 a novými členmi únie. Nezačína sa práve v takýchto detailoch? Napríklad, že reštrukturalizácia firmy a prípadné prepúšťanie sa má týkať Nemecka, ale netýka sa stredoeurópskych dcér? Je to prechodný jav?
- Nie. Nie je to žiadna prechodná záležitosť. Ostane to tak. Moje krédo je: čerpanie hodnôt treba dostať tam, kde chceme robiť obchod. Nebude možné vyrábať v Nemecku a na Slovensku (alebo v Rakúsku) iba predávať. Krajiny s nízkymi mzdami teraz nie sú na Ďalekom východe, ale v našej blízkosti. No úspešné krajiny, ako je Slovensko, dosiahnu s veľkou pravdepodobnosťou nárasty platov, ktoré budú vyššie ako u nás. Takže, čerpanie hodnôt bude vo svete aj v Siemense vyzerať o pár rokov zasa inak, ako v súčasnosti.
Výrazne ste sa angažovali v projekte Twin City, ktorý má hospodársky prepojiť Bratislavu a Viedeň. V akej fáze je teraz?
- Je to projekt, ktorý potrebuje aj politiku. A v tej je to stále ťažké. Ľahko sa stretneme s nadšením, ale keď ide o to, urobiť rozhodujúce kroky, je to čosi iné. Po októbrových viedenských voľbách sa v tomto projekte azda podarí urobiť ďalšie dôležité kroky. Potrebujeme na to aj Dolné Rakúsko - a samozrejme - Bratislavu.
Dolné Rakúsko sa otvorilo spolupráci až s rozvojom automobiliek na západnom Slovensku. Predtým akoby "mu" nedochádzalo, že cezhraničná spolupráca môže byť užitočná pre všetkých. Chýbala prezieravosť?
- Myslím, že to možno takto povedať. No treba to trochu aj chápať. Dve a viac krajín prichádzajú do kontaktu. A štruktúry sú rozdielne, je tam veľa politických a hospodárskych obáv. Treba ich prekonať a presvedčiť, že partnerstvo na rozličných úrovniach môže priniesť čosi dobré pre obe strany. Sú firmy, ktoré to pochopili veľmi rýchlo. A na druhej strane veľa politikov, ktorým to trvá dlhšie. Vnímajú skôr riziká, ako šance.
Ide aj o to, ako dokáže biznis hýbať politikou. Ukazuje sa, že nie tak razantne, ako sa hovorí...
- Združenie priemyselníkov, ktoré bolo platformou na iniciatívu Twin City, je vlastne loby, ktorá si predsavzala posunúť túto tému. Bolo nám jasné, že to nie je vec, ktorá sa rozhýbe sama od seba. Naše združenie sa nevzdá, máme na našej strane najväčšie a najúspešnejšie podniky na jednej i druhej strane hranice a som presvedčený, že sa dostaneme ďalej. Aj keď to ide pomaly. Na to je dôkaz poruke: stačí len pozrieť si tú cestu na rakúskej strane.
Ste vo vedúcich pozíciách už desaťročia. Máte návod?
- Je pravda, že som dosť skoro prevzal zodpovednosť. Môj recept je relatívne jednoduchý. Netreba tvrdo pracovať, aby sa človek dostal na nejakú pozíciu. Ak človek berie úlohy vážne, snaží sa robiť veci tak, aby ho to tešilo, ide to samo od seba. Platilo to pred dvadsiatimi rokmi, aj teraz. Tí, ktorí sa nervózne snažia dosiahnuť nejaký cieľ, veľmi často nebývajú úspešní.
A recept na vedenie ľudí?
- Najdôležitejšia úloha šéfa je vybrať najvhodnejších ľudí.
Albert Hochleitner (65), predseda Predstavenstva Siemens Rakúsko a hlavný predstaviteľ Siemens pre strednú a východnú Európu. Vyštudoval technickú fyziku na Viedenskej univerzite. V roku 1965 nastúpil do Wiener Swachstromwerke, od roku 1971 je v Siemens Rakúsko. Od roku 1977 vedúci oddelenia vývoja, v roku 1984 riaditeľ spoločnosti Uher, od roku 1992 podpredseda a od roku 1994 predseda Predstavenstva Siemens Rakúsko. Minulý týždeň prevzal za mimoriadne zásluhy o rozvoj obchodnej a hospodárskej spolupráce medzi Rakúskom a Slovenskom Zlatú medailu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.