Určite sa vám to už stalo. Hoci nie je známa príčina, zrazu niektorý z vašich spolupracovníkov prestane komunikovať s okolím, stáva sa z neho samotár a keď ho niekto osloví, stručne odpovie a hlbšiemu kontaktu s kýmkoľvek sa plánovite vyhýba. Ak nejde o blízkeho priateľa alebo priateľku, ktorým pomôcť je samozrejmosťou, nie každý sa vie v takejto situácii správať. Väčšina ľudí sa tiež stiahne do úzadia, tvári sa, že sa nič nedeje, cíti sa v blízkosti takýchto kolegov neisto alebo sa riadi heslom "aký požičaj, taký vráť".
Psychologička Christine Öttlová, ktorá sa dlhodobo zaoberá manažmentom a kvalitou života (www.selbstmarketing.de), prezrádza niekoľko receptov, ktoré môžu pomôcť konštruktívne zvládnuť aj takéto životné skúsenosti. Všetky odporúčania spája jedno: treba nechať prehovoriť srdce a na chvíľu vystúpiť z vlastného tieňa.
Neteoretizujte, nešpekulujte
Jestvuje niekoľko veľmi rozšírených stratégií, ktoré nie sú veľmi účinné a vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody ako úžitku. Prvou z nich je hra na psychológa - pokus o pohľad a riešenie z psychologického hľadiska. ("Počula som, že nie je šťastne vydatá/ženatý, takže je pochopiteľné, že sa trápi aj v zamestnaní.") Práve z takéhoto pohľadu vzniká množstvo nedorozumení. Áno, aj v práci je vhodný primeraný záujem o súkromie spolupracovníkov - avšak každý krok si treba poriadne premyslieť. To platí viacnásobne vtedy, keď je človek v neľahkej životnej situácii. Stavať pomoc na dohadoch a špekuláciách nie je najvhodnejšia cesta.
Mnohí ľudia volia iný postup. Diskutujú o dotknutej osobe, dookola rozoberajú, čo sa za jej zvláštnym správaním môže skrývať a čo s tým možno urobiť.
Alebo tento problém prenášajú do súkromného života a hovoria o ňom s partnerom, rodinou, priateľmi alebo so známymi. Aj tu platí, že poradiť sa s nezávislým pozorovateľom môže byť účinné. Avšak ak sa rozhovory obmedzujú len na čisté teoretizovanie, ohováranie "obvineného" a ospravedlnenie diskutujúcich, potom je takýto postup všetkým ostatným, len nie prínosom. Okrem toho ešte prehlbuje bariéry a zlú atmosféru.
Ignorácia nepomáha
Aj pokus ignorovať nepríjemné zážitky a situácie má negatívny účinok. Zhoršuje totiž vlastné prežívanie i vzťah k dotknutej osobe. Okrem toho má dosah na širšie okolie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Atmosféra v celom tíme, alebo dokonca v celej organizácii, sa môže stať mimoriadne napätá.
Vedome sa nesnažiť o riešenie, plávať po povrchu, akoby sa nič nedialo, môže mať ďalekosiahle následky. Opäť sa prehlbujú vzniknuté bariéry, zvyšuje sa tlak a napätie a možnosť otvoreného rozhovoru sa stráca v nedohľadne.
Nie zriedka ľudia nevedia urobiť nič iné, len používať tie isté zbrane ako druhá strana. Takže ak niekto nekomunikuje, tak s ním nekomunikujú - veď je to také jednoduché! Nevšímajú si nikoho, odvrátia zrak a na chodbe sa vyhnú stretnutiu...
Na druhej strane je to pochopiteľné. Spúšťačom takýchto reakcií je takmer vždy vlastná bezradnosť - celkom určite nie arogancia a bezohľadnosť. Napriek tomu aj táto stratégia vedie k tomu istému: múr medzi ľuďmi je čoraz vyšší a strach na oboch stranách čoraz silnejší.
Vysvetlite si prípadné nedorozumenia
Veľmi dobrou taktikou je porozmýšľať, čo ste vy sami pociťovali vo vzťahu k človeku, ktorý s vami nezaobchádzal "v rukavičkách" alebo sa k vám zachoval nespravodlivo. Dôležité je, aby ste si uvedomili, čo zlepšilo, respektíve zhoršilo danú situáciu. Skúste si v pamäti vybaviť skutočný zážitok alebo si takúto scénu predstavte. Spýtajte sa: Ako vtedy reagovali ostatní? Čo mi pomohlo a čo, naopak, uškodilo? Aké reakcie okolia som pociťoval ako účinné a ktoré, naopak, nie?
Väčšina ľudí považuje za účinný otvorený, jasný a primerane priateľský rozhovor, ktorý sa stane šancou na vysvetlenie a odstránenie prípadných nedorozumení.
Pomôcť môže i to, ak zvážite, či na vzniknutej situácii nemáte aj vy svoj podiel viny. Aby však neprišlo k nedorozumeniu: v tomto prípade vôbec nejde o to, aby ste sa vyhlásili za hlavného vinníka a príčinu všetkých konfliktov. Dôležité je, aby ste mali v tejto veci jasno. V prípade, že nájdete niečo, čo by mohlo vyvolať na druhej strane nežiaducu reakciu (pozor, môže ísť aj o skutočné maličkosti), potom vy urobte prvý krok a priamo a otvorene sa porozprávajte s dotknutou osobou. ("Je mi ľúto, že som bol voči vám taký netaktný, ospravedlňte ma, prosím! Mám pocit, že sa na mňa pre to hneváte. Môžeme na to zabudnúť?")
Ak ani po dôkladnom zvážení nenachádzate dôvody zvláštneho správania dotknutej osoby, mohlo sa stať, že ste celú záležitosť nesprávne pochopili. V takomto prípade je účinné spracovať problém sám v sebe a ďalej komunikovať úplne normálne. Občas sa stáva, že šlo o nepodstatnú vec, vy ste len reagovali príliš empaticky a urobili "z komára somára". Ak vás napriek tomu neštandardná situácia aj po niekoľkých dňoch vnútorne hryzie, zvoľte stratégiu otvoreného a priameho rozhovoru.
Urobte prvý krok
Ak očividne ide o problematickú záležitosť a niektorý z kolegov sa správa neprimerane smutne a izoluje sa od ostatných, v nijakom prípade nehrajte túto hru s ním a netvárte sa, že sa nič nedeje. Urobte prvý krok, choďte za ním a spýtajte sa, čo sa stalo a či ste urobili niečo zlé, avšak pozor: nie pred ostatnými ľuďmi. Ak uznáte za vhodné, pozvite ho po práci na šálku kávy alebo čaju, aby ste sa mohli pokojne porozprávať. Toto je najúčinnejšia cesta, ako podať pomocnú ruku, vyriešiť problém a nepripustiť, aby nadobudol obrovské rozmery.
Je samozrejmé, že sa môže stať, že na prvýkrát vám dotknutá osoba nebude chcieť nič povedať. Možno je hlboko ranená, možno sa vnútri zožiera veľmi dlho, hoci vy ste si to všimli oveľa neskôr. Možno ide o introvertného človeka, ktorý nie je zvyknutý hovoriť s viac-menej cudzím človekom o osobných záležitostiach. Dôvodov na takéto správanie je veľa. Christine Öttlová aj v takejto situácii radí nevzdať sa. Ak máte skutočný záujem o prácu a ľudí vo vašom pracovnom okolí, druhá strana to vycíti a skôr či neskôr vyloží karty na stôl.
Ľudia v drvivej väčšine nepracujú radi v napätej atmosfére a nechcú mať zlé vzťahy so spolupracovníkmi. Okrem toho platí, že ak vy spravíte prvý krok k zlepšeniu ovzdušia a odstráneniu nejasností, nepomôžete len druhým, ale aj sami sebe. Posilní sa vedomie vašej vnútornej sily a hodnoty a vo vašom duševnom vývoji urazíte hodný kus cesty vpred.